BRATISLAVA. Mal vysokú postavu a silu za troch, jeho strely naháňali brankárom strach. Václav Nedomanský sa v Slovane stal v štyroch sezónach kráľom ligových strelcov. V reprezentácii Československa dal 163 gólov – nikto ho už neprekonal. Ako tridsiatnik po emigrácii stihol aj zámorskú WHA i NHL, a keď si po skončení kariéry doma všetko zrátal, vyšlo mu: 1318 zápasov, 801 gólov.
Jeden regulárny gól mu neuznali. V zápase Československo – Sovietsky zväz vo Winnipegu v januári 1967 mu pri víťazstve 5:2 priznali hetrik, ale Nedomanský dal v skutočnosti štyri góly.
Pri jednej strele puk pretrhol sieťku a muži s píšťalkami si to nevšimli a hralo sa ďalej. Videorozhodcov vtedy ešte nemali ani v Kanade.
Nedomanského zaradili v roku 2002 medzi desiatku najvýznamnejších osobností do Siene slávy slovenského hokeja.
Za Slovan hral aj futbal
Pochádza z Hodonína, kúpal sa v rieke Morava. Preplával ju a bol v slovenskom Holíči.
„Vysoký, tenký. Samá ruka, samá noha," spomínal si na leto 1962 jeden z vtedajších lídrov Slovana Karol Fako, keď do mužstva prišiel osemnásťročný Nedomanský.
„Pôsobil neohrabane, ale v tréningu bol neobyčajne usilovný. Zlepšoval sa zo dňa na deň. Zosilnel, zvykol si na nové prostredie, zapadol do mužstva."
Slovan mal v šesťdesiatych rokoch silný tím a takmer pravidelne vypredané hľadisko. S Brnom a Jihlavou sa bil o titul, no v tom čase naňho nedosiahol.
Nedomanskému prischol v klube aj v reprezentácii dres s číslom 14, jeho strely zápästím sa stali povestné. Vinkle vedel trafiť i so zaviazanými očami. Vravel, že hokejista musí cítiť bránku, aj keď sa na ňu nepozerá.
V lete 1969 si zahral v ligovom zápase za futbalistov Slovana v Trenčíne. „Pršalo, viac si dnes už nepamätám," zasmial sa. Neskôr nastúpil za „béčko" belasých v Petržalke a gólom na 2:1 sa slovanisti zachránili v druhej lige.
Titul oslavoval v Prahe
Už v roku 1965 sa dostal na majstrovstvá sveta a z Fínska sa vrátil so striebornou medailou. Neskôr pribudli na šampionátoch aj ďalšie štyri druhé miesta a tri bronzové medaily, no zlato dlho unikalo.
V tých rokoch mala naňho patent zborná komanda ZSSR.
„Blízko k titulu sme mali na majstrovstvách v Štokholme 1969. Sovietov sme v emotívnych zápasoch pár mesiacov po okupácii zdolali dva razy 2:0 aj 4:3, ale nezvládli sme domácu švédsku prekážku a domov sme sa vrátili s tretím miestom," vrátil sa Nedomanský o 42 rokov dozadu. „Napriek tomu nás tisícky ľudí v Prahe vítali, akoby sme boli majstri sveta. Ani neviem, ako som sa vtedy dostal do Bratislavy. Sedel som v akomsi poštovom lietadle na kope novín."
V Prahe 1972 hrali s Nedomanským v reprezentácii aj ďalší slovanisti Dzurilla, Kužela, Tajcnár, Haas a Československo po deviatich rokoch prelomilo nadvládu Sovietskeho zväzu na majstrovstvách sveta.
Zlata sa dočkalo po 23 rokoch. Nedomanský bol s Klapáčom s 9 gólmi a 6 asistenciami najproduktívnejším hráčom víťazného tímu.
Už predtým sa o Nedomanského intenzívne zaujímali kluby z NHL, ale štátne ani telovýchovné orgány v komunistickom Československu nechceli o tom ani počuť.
Nedal sa zastrašiť
V lete 1974 odišiel Nedomanský s rodinou na dovolenku do Švajčiarska a už sa nevrátil. S Richardom Fardom ho získal klub Toronto Toros vo WHA a cez Birmingham Bulls sa ako 33-ročný konečne dostal aj do NHL.
„Domáci nás brali, že im siahame na prácu a skúšali nás zastrašiť hrubosťou," vravel o pomeroch na tréningu.
Hoci už nepatril k najmladším, výkonmi si získal rešpekt. A prezývku Big Nedo. Za päť sezón v závere kariéry nastrieľal v NHL 122 gólov.
Václav Nedomanský
- Hokejová kariéra: Slovan Bratislava (1962-74), Toronto Toros/WHA (1974-76),
- Birmingham Bulls/WHA (1976), Detroit Red Wings (1977-82), New York Rangers (1982-83), St. Louis Blues (1982-83).
- ZOH: striebro v Grenobli 1968, bronz v Sappore 1972
- MS: zlato z Prahy 1972, 5x striebro, 3x bronz.
- Člen Siene slávy IIHF od roku 1997 a Siene slávy slovenského hokeja od 2002.