Štvrtok, 4. marec, 2021Meniny má Kazimír

Belejčák vniesol do futbal v Poprade svoje skúsenosti

Jaroslav Belejčák. Asistent trénera FK Poprad. (Autor: Marián Dic)
Sportnet|Publikované 27. máj 2016 o 00:00

Pozhovárali sme sa s ním nielen o jeho trénerskej kariére, ale aj doterajšom účinkovaní v Poprade.

Jednou z dôležitých osôb v realizačnom tíme FK Poprad, ktorá už počas zimnej prestávky posilnila tento klub, je Jaroslav Belejčák, ktorý sa stal asistentom trénera A-mužstva Pavla Mlynára.

POPRAD. Pod Tatry sa rozhodol prísť na návrh hlavného kormidelníka, aby svojimi bohatými skúsenosťami výrazne napomohol k napredovaniu seniorského mužstva v ďalšom období. V nasledujúcom rozhovore sme sa s týmto 59-ročným koučom, držiteľom trénerskej licencie UEFAPRO, spoločne pozhovárali nielen o jeho doterajšej trénerskej kariére, ale aj doterajšom účinkovaní v Poprade.

Na návrh trénera A-mužstva Pavla Mlynára ste sa v priebehu zimnej prípravy stali jeho asistentom. Ako ste po vašom príchode prijali túto zodpovednú úlohu?

„Do Popradu som prišiel na základe ponuky predstaviteľov klubu, s ktorými som sa stretol v Bratislave. Na schôdzke sme si spoločne vyjasnili, čo môžeme od seba očakávať a zástupcovia FK mi popritom predstavili aj svoje vízie. Keďže s Pavlom Mlynárom sa poznáme už z pôsobenia v Tatrane Prešov, požiadal ma, aby som mu pomohol pri koučingu z pozície jeho asistenta. Po krátkom zvážení som túto ponuku prijal a veľmi rád by som tu chcel odviesť kvalitnú prácu, vďaka čomu by som prispel k napredovaniu futbalu v tomto podtatranskom meste.“

Máte za sebou už dosť bohatú nielen hráčsku, ale i trénerskú kariéru. Čo vám táto dlhodobá zaujímavá činnosť pri „koženej“ osobne prináša?

„Futbal ako hra ma fascinoval už od úplnej mladosti. Nesmierne som si ju obľúbil, napĺňala môj život a mal som to šťastie, že sa stala zároveň aj mojím zamestnaním. Nadšenie a láska k nej mi zostala natrvalo a keďže hlavne trénerstvo je dlhodobá práca, neustále mi prináša radosť. I keď sa vynaložené úsilie nie stále vráti v podobe priaznivého výsledku, presvedčil som sa, že tento šport neoklameš a na ihrisku môžeš ukázať iba to, čo máš natrénované. Je to taktiež fair-play hra, ktorej takmer každý divák rozumie a je i citlivým barometrom.“

Vaše doterajšie pôsobenie a práca pri futbale potvrdila, že ste popri ňom zažili mnoho príjemných chvíľ a úspechov. Na ktoré najradšej spomínate?

„Na každé hráčske a trénerské pôsobenie spomínam veľmi rád a s vďačnosťou. Všetky z nich mi niečo dali, ale najradšej spomínam na úspechy v pozícii šéftrénera mládeže v Bardejove. V ňom sme dokázali postúpiť so starším dorastom do 1. dorasteneckej ligy, so staršími žiakmi sme sa stali majstrami Slovenska, s mladšími žiakmi víťazmi v hale a so staršími žiakmi sme ešte dosiahli veľký triumf, keď sa nám podarilo vyhrať Dánsky pohár. So seniorskou kategóriou som taktiež doposiaľ zažil viacero pekných úspechov, na ktoré neustále rád spomínam. Ako asistent trénera Dušana Radolského v Slovane Bratislava sme v najvyššej slovenskej lige boli s mužstvom bronzoví. Výnimočné pre mňa bolo aj účinkovanie v 1. poľskej lige, kde sme boli s Groclinom Grodzisk nielen vicemajstrami Poľska, ale s týmto mužstvom sme vyhrali aj Poľský pohár a následne sme v pohári UEFA vyradili európske špičkové tímy ako Herthu Berlín a Manchester City. Zabudnúť taktiež nemôžem ani na moje začiatky s Bardejovom v 1. lige a na pôsobenie v ligovom Al Shabab Dubaj.“

Čo vám pôsobenie a trénerské zmeny medzi týmito klubmi vo vašej činnosti osobne prinášali a ako ste ich prijímali?

„Každá zmena ma niečím obohatila. V zahraničných kluboch to bolo inou mentalitou osôb, či už to boli hráči, ale aj ľudia a fanúšikovia, ktorí sa pohybovali okolo futbalu. U nás na Slovensku ako v Slovane Bratislava, v Banskej Bystrici, Prešove, Bardejove a Košiciach to bolo najmä zanietením a poznaním ľudí okolo „koženej“, charakterom, láskou k futbalu, ale aj prístupom samotných hráčov. Prináša mi to veľa ako aj skutočnosť, že stále pôsobím pri mladých ľuďoch. Spoločne sa môžeme obohacovať tak ako ja ich svojimi skúsenosťami oni mňa svojou mladosťou, svojím počínaním si a iným pohľadom na futbal. Pri tejto najpopulárnejšej kolektívnej hre som navyše spoznal veľa príjemných ľudí, prešiel mnohé krajiny, v ktorých som videl, ako žijú tamojší domorodci, čo ich napĺňa a prináša im šťastie.“

Považujete popradský futbal za vyhľadávaný šport, ktorý si v tomto meste a regióne zaslúži neustálu pozornosť verejnosti pre jeho ďalšie napredovanie?

„Do Vysokých Tatier som v minulosti často chodieval s rôznymi mužstvami na sústredenia. V Poprade a v susednom Svite sme na ich plochách hrávali rôzne priateľské zápasy, ktoré boli spojené najmä so zimnou prípravou. Čo sa však týka celkovej situácie okolo tohto športu v tomto meste v poslednom období, tá sa tu viditeľne zlepšila a pred futbalom treba mať rešpekt. Dôležité je poďakovať tým, čo sa o to zaslúžili a podporovať, aby sa táto kolektívna hra v Poprade aj naďalej rozvíjala. Veľmi potrebnou vecou je, aby sa utvorené podmienky využili na ešte väčšie pritiahnutie mladých ľudí na futbalové ihriská do NTC a Popradu-Veľkej, ako aj do športových tried. Dôležitou úlohou taktiež je, aby sa dorastenci mohli súťažne porovnávať s najlepšími družstvami v ÚTM a seniori sa usilovali o postup do 1. ligy, čím by ešte viac zviditeľňovali Poprad na futbalovej mape Slovenska.“

Súvisiace články