Štvrtok, 28. január, 2021Meniny má Alfonz

Bazilejská realita v dvoch podobách

Sportnet|Publikované 3. sep 2002 o 22:00

Košice - V uplynulom mesiaci aktéri slovenského špičkového futbalu našich priaznivcov zväčša nepotešili. Z klubových celkov sa do 1. kola Pohára UEFA

prebojoval iba Matador Púchov, zatiaľ čo v tej istej súťaži celok Koba Senec stroskotal, rovnako ako šampión MŠK Žilina v 1. predkole Ligy majstrov. Najmä vyradenie futbalistov spod Dubňa mužstvom FC Bazilej skrýva v sebe veľký slovenský pád. Pred 33. rokmi totiž Slovan Bratislava triumfoval práve v tomto meste, keď vo finále zdolal vtedy ešte CF (dnes FC) Barcelona 3:2. Odvtedy štadión Sv. Jakuba i náš futbal výrazne zmenili svoju tvár. Kým švajčiarsky kotlík zdobí samá novota, náš najpopulárnejší šport kríva najviac tam, kde nechceme. Rok 1969 bol z pohľadu klubovej histórie najúspešnejší, veď popri triumfe belasých hrali Trnavčania v semifinále EPM proti Ajaxu Amsterdam, a ako vypadli, tak mohli postúpiť do finále. Ak si uvedomíme, že Dukla Praha sa prebojovala do štvrťfinále Pohára UEFA, potom je jasné, že v tých rokoch čs. futbal patril medzi európsku klubovú špičku.

Vraj čo bolo, to bolo, ale časy sa zmenili natoľko, že sa k úspešným rokom nedopracujeme v najbližších desaťročiach. Žiaľ, zložiť vopred zbrane, to je typická slovenská vlastnosť posledných rokoch. Opak zaznamenávame v Česku, kde pochopili, že chytráčenie a výhovorky znamenajú vlastnú záhubu. Keďže v kluboch sa vzdali starých neosvedčených praktík, futbal sa dostal výrazne vpred. Sparta si nie jeden rok počínala v Lige majstrov úspešne, Liberec to dotiahol v Pohári UEFA tiež ďaleko, a hoci oba celky v tohtoročnej Lige majstrov skončili predčasne, k postupu do hlavnej súťaže mali blízko, ba možno povedať, že pri troške šťastia sa mohli usadiť medzi súčasným klubovým výkvetom starého kontinentu. Hoci v najprestížnejšej klubovej súťaži skončili, na rozdiel od Žiliny budú hrať v Pohári UEFA, ktorý má tiež svoj lesk a vysokú hodnotu. V tábore nášho majstra si neúspechy riešili výmenou trénera, ale zatiaľ nová metla ešte dobre nemetie, lebo MŠK prehral doma so Slovanom, čo bola pre zmenu facka na vytriezvenie, že nie vždy je chyba práve v trénerovi. Neúspechy našich klubov v európskych pohárov, no najmä v Lige majstrov dávajú zatiaľ jednoznačne za pravdu trénerovi Jánovi Kozákovi, ktorý po postupe 1. FC Košice v roku 1997 do Ligy majstrov na viaceré kritické pripomienky poznamenal, že doma si nevieme nič vážiť, že pomaly si nik neuvedomuje, aký úspech tigri dosiahli, pretože potrvá možno celé desaťročie, kým sa niekto na európskej klubovej scéne presadí podobným spôsobom. Odvtedy uplynulo päť rokov a fakty sú jasne v jeho rukách.

Pochopiteľne, bez kvalitných klubových celkov nemôže byť silná ani reprezentácia. Tak to bolo napríklad aj v roku 1969, vďaka čomu sa čs. reprezentanti prebojovali na MS´70 v Mexiku. Dnes je situácia celkom iná. Nemáme ani klubový tím typu Slovana z roku 1976, ktorého hráči tvorili základ zlatej čs. reprezentácie ME´76 v Juhoslávii. V našej I. lige môže prvý zdolať posledného a opačne. Preto ani neprekvapuje, že staronový ligista Spartak Trnava vedie ligu a 1. FC Košice, považovaný mnohými expertmi za outsidera najvyššej súťaže, jediný ešte neokúsil trpkosť prehry. Veľa čakáme od legionárov, ktorí raz potešia, potom zasa sklamú, takže ozaj nevieme na čom sme. Jedno je isté, že viacerí hráči v zahraničných službách sedia viac na lavičke, než sú v akcii na ihrisku, a vo všetkých týchto ukazovateľoch ťaháme v porovnaní s českými futbalistami stále za kratší koniec. Ukázalo sa to aj v generálke pred blížiacim sa vstupom do kvalifikácie ME 2004, ktoré budú na moderných portugalských štadiónoch. Naši v Olomouci proti Česku nepresvedčili, a tak im neostalo iné ako tvrdiť, že horšie sa to už ani skončiť nemohlo. A čo keď? Predsa nik nie je jasnovidcom a nemôže vedieť, čo ukáže napríklad už v sobotu turecký súper, ktorého zdobí bronz z tohtoročného svetového šampionátu. Nepopierateľným faktom však ostáva, že po zábleskoch nášho mužstva v niektorých prípravných zápasoch sme na Hanej rýchlo vytriezveli, že na ceste za úspechmi nás čaká tvrdá šichta a že jeden dobrý výsledok nikoho ešte veľkým neurobí. Napokon, aj tréner Ladislav Jurkemik môže variť len z toho, čo má, preto by nemal reagovať podráždene na kritické pripomienky. Skôr by sme si mali uvedomiť akí sme, kde sme, že každý dobrý výsledok v kvalifikačnom maratóne by mal byť vzpruhou pre všetkých hráčov a nemal by divákov zvádzať k prehnanej eufórii. Tá by bola namieste len vtedy, keby slovenskí reprezentanti prekvapili v hre o Portugalsko všetkých. Lenže latka k takémuto cieľu je veľmi vysoko. Na jej zdolanie treba robiť prvé krôčiky už v liahňach, a to si zatiaľ nie vždy dostatočne uvedomujeme. Jednoducho - všetko so všetkým súvisí, korienky k úspechom si treba najskôr vypestovať, lebo nič nemožno obísť, ani oklamať.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.