Najskôr sa zdalo, že sa prestrieľa k titulu a postu jednotky Šarapovová, potom bola mimoriadne blízko Serena Williamsová a napokon si ho ustrážila obhajkyňa. V Aréne Roda Lavera hovorila pre SME.
Čo ste si pomysleli, keď Li Na vyhrala prvý set 6:4 a v druhom vyrovnala z 0:3 na 4:4?
„Bol to ťažký zápas zo všetkých uhlov pohľadu. Atmosférou po mojom semifinále so Stephensovou, psychologickým bojom s médiami a divákmi, obranou proti Li Na, ktorá ma jasne úderovo prevyšovala v prvom sete, a napokon aj drámou s troma prerušeniami. Herná stránka tu ide nabok. Rozhodla vôľa, sústredenosť na každú loptu, výber úderov za dôležitého stavu a premieňanie šancí v rozhodujúcich chvíľach. S týmto som sa zrejme lepšie vyrovnala, a preto si tento titul veľmi cením.“
Prekvapilo vás, že sa Li Na dvakrát pozbierala z ťažkých pádov?
„Trochu áno. Najmä po prvom páde ma zaskočila. Veľmi som to prežívala, nikto nechce takto vyhrať finále a stratila som náskok v druhom sete. Ešteže som za stavu 4:4 sama zaútočila a vyrovnala na sety. Aj druhý pád bol nepríjemný, ale už som sa nechcela nechať vykoľajiť, vedela som, že sa musím koncentrovať len na svoju úlohu a taktiku.“
A čo ohňostroj na desať minút? Nerozptýli to hráča? Navyše prišiel za stavu 1:2 v treťom sete...
„Niečo také som nezažila, nieto ešte v grandslamovom finále. Ale mám rada oslavy, tú prestávku som brala pozitívne, ba som chcela ohňostroj aj vidieť. Veď to je predsa Deň Austrálie, tak sa treba radovať.“
Uvedomili ste si dodatočne všetky dôsledky vášho rozhodnutia vziať si prestávku na ošetrenie v semifinále za stavu 6:1, 5:4, keď mala ísť Stephensová podávať na záchranu zápasu?
„Je to veľká lekcia. Azda som si zvolila zlý čas. Mala som to urobiť už skôr. Ale došlo to do takého štádia, že som nevedela dýchať. Bolo 35 stupňov, dusila som sa a bála sa, že tam skolabujem. Som hrdá, že som pred novinármi ani pred otázkami neutiekla, na všetky som odpovedala a chcela som všetko vysvetliť. Mrzí ma to, poučila som sa. Veľmi zle som hovorila v emóciách do televízie hneď po postupe. Nerada si kazím imidž. Chcem, aby mi ľudia dôverovali.“
Myslíte si, že ste si po finále našli opäť zopár stratených fanúšikov?
„Neviem, nechcem sa na to tak pozerať. Chcela som len dokázať, že som dobrá tenistka a bojovníčka. Viem, že si nikdy nenakloním všetkých.“
Je pre vás cennejšie vyhrať titul po ťažkých zápasoch než po rýchlych a hladkých?
„Každý titul je dobrý, ale tento si naozaj najviac cením, lebo viem, čo som sa naň nadrela. Človek si to potom viac váži. Boli to náročné dva týždne, musela som cez všeličo preskákať, trebárs aj cez vyše dvojhodinovú drámu s Hamptonovou v 3. kole.“
Čo vám dal a ako vášmu rastu pomohol pobyt v Arizone a rodina hokejového brankára Nikolaja Chabibulina?
„Postavil základy mojej kariéry. Otvoril mi dvere k príležitosti, ktorú by som nedostala v Bielorusku. Nie je tam na tenis ani počasie, ani podmienky, ani tréneri či sparringpartneri. Mohla som rozvíjať svoj potenciál. Rodičia ma poslali 14-ročnú do Scottsdale. Bola som v cudzom svete, ďaleko z domu, ale Koľova rodina sa o mňa veľmi starala. Vyrástla som športovo, aj osobnostne, naučila sa po anglicky.“
Vlani ste prvenstvo nestihli osláviť.
„Ponáhľala som sa na lietadlo, ale toto druhé si vychutnám. Milujem oslavy, rada tancujem. Je tu so mnou spevák RedFootentoraz to roztočíme."
dnes 18:15
dnes 16:37
dnes 16:23
dnes 15:38
