Amatéri v Kanade? Zápasy o deviatej večer, titul aj bez tréningov

TORONTO. Attila Boráros a Zsolt Bazsó pred pandémiou pracovali v Dunajskej Strede ako mládežnícki tréneri. Začiatkom tohto roka však začali rozmýšľať nad tým, že by skúsili šťastie za hranicami.

Ich prvou vyhliadnutou destináciou bola Austrália, ale tá pre prísne opatrenia neprichádzala do úvahy.

Napokon vycestovali do Kanady. V Toronte sa prihlásili do medzinárodnej jazykovej školy, študujú odbor Biznis a komunikácia, popri štúdiu si našli aj robotu.

Futbal musel ísť do úzadia, ale iba na chvíľu. Na stretnutí torontských Maďarov sa totiž dopočuli o klube Toronto Vasas FC.

Medzinárodný tím

Založili ho v roku 2003, na počesť slávneho budapeštianskeho Vasasu, od ktorého získali aj oficiálne povolenie používať toto meno.

„Ide o mužstvo, v ktorom má zastúpenie veľa národností. Hrá tu veľa Maďarov, aj tréner je Maďar, ale v máme spoluhráčov aj zo Srbska, Chorvátska, Iraku či Haiti,“ vraví Attila Boráros.

Pandémia ovplyvnila futbalový život aj v Kanade. Niektoré kluby zanikli, iné fungujú v obmedzenom režime.

Toronto Vasas momentálne nemá tréningy, hráči chodia iba na zápasy. A tak Attila Boráros dostal ponuku ísť na skúšku rovno na majstrovské stretnutie.

V požičaných kopačkách

„Nemal som tu so sebou kopačky, už sa nezmestili do kufra. Takže som si ich požičal od Zsoltiho, ktorý v ten deň nemohol prísť so mnou, lebo práve robil,“ priblíži začiatky kanadského pôsobenia Attila Boráros.

Premiéra v drese Toronto Vasas – ktorý má mimochodom klubové farby červenú a modrú podobne, ako jeho budapeštiansky veľký brat – mu vyšla.

K rýchlemu spádu udalostí dopomohlo aj to, že nemusel čakať na dlhé vybavovanie registračného preukazu. „Funguje to tu trochu inak, ako na Slovensku. Dostal som pred zápasom takú malú knižku a mohol som nastúpiť,“ vraví.

Svojou hrou presvedčil funkcionárov, po zápase mu dali aj dres so slovami, že ho čakajú aj na najbližšom zápase.

Football? Soccer?

Toronto Vasas hrá v tretej najvyššej súťaži, ktorá je rozdelená na rôzne regionálne divízie. Divízia Provincial East v Ontario Soccer League mala v uplynulej sezóne deväť účastníkov.

Veľavravné názvy tímov prezrádzajú, že aj iné mužstvá sa formujú na národnostnej báze, medzi účastníkmi nájdeme napríklad Scarboro Azzurri alebo FC Ukraine United.

„Futbal nepatrí v Kanade medzi najpopulárnejšie športy. Keď sme sem prišli, ani sme nevedeli, že pre nich je football niečo iné a náš futbal poznajú pod pojmom soccer,“ dodáva Boráros.

V tíme sa rýchlo udomácnil aj jeho kamarát Zsolt Bazsó. Futbalové cesty dvoch 24-ročných mladíkov zo Žitného ostrova sú späté už dlhé roky. Spoločne začínali v DAC Dunajská Streda, hrali spolu v Gabčíkove a naposledy i vo Veľkom Blahove.

Spolu pôsobili aj ako mládežnícki tréneri v DAC.

Vydarená oslava

Vasas si zabezpečil prvenstvo už v predposlednom kole. Sezónu napokon uzavrel s bilanciou štyri víťazstvá, tri remízy, jedna prehra, skóre 22:19 a 15 bodov. Dvojica zo Slovenska absolvovala šesť z ôsmich stretnutí.

Woodbridge Strikers na druhom mieste mali o bod menej ako víťaz, tretí Scarboro Azzurri o dva.

„Titul sme patrične oslávili, môžeme hrdo dodať, že sme boli medzi poslednými tromi, ktorí išli domov,“ smeje sa Zsolt Bazsó.

Ešte však nevedia, či úspech bude znamenať aj postup. „Systém kanadských súťaží ešte tak dôkladne nepoznáme. Ak by sme však chceli hrať vyššiu súťaž, potrebovali by sme viac peňazí a sponzorov,“ zdôrazňuje Attila Boráros.

Bez tréningového procesu

Úroveň kanadskej tretej ligy ich prekvapila. „Je porovnateľná s treťou ligou doma. Myslím si, že Toronto Vasas by bol v prvej šestke v tretej najvyššej súťaži aj doma,“ poznamenal Attila Boráros.

Sú však iné rozdiely. Toronto Vasas hrá domáce zápasy na prenajatom ihrisku vždy o deviatej večer, keďže veľa hráčov pracuje či študuje.

Tréningový proces momentálne neexistuje. Tím sa zíde len na súťažné stretnutia.

Kamaráti zo Slovenska sa snažia trénovať aspoň individuálne. „Chodíme behať k jazeru Ontario, je to ako keby sme boli pri mori,“ vraví Attila Boráros.

Súperi podľa ich informácií trénujú pravidelne. „Ale my, čo sme zo Žitného ostrova, to zvládame aj bez tréningu,“ usmieva sa Zsolt Bazsó.

Vymenili si pozície

Uznávajú, že mužstvo by bolo zohratejšie, ak by mali aspoň niekoľko spoločných tréningov, ale i tak si s ostatnými rozumejú na ihrisku.

Pritom nenastupujú na svojich zaužívaných postoch. Attila Boráros hral doma vždy v strede obrany alebo na jej pravej strane, ale tu ho v prvom zápase postavil tréner ako defenzívneho záložníka.

„Ja som zase univerzál, hrával som doma desiatku, osmičku či šestku, ale tu ma zaradili na pravú stranu obrany. Aj tak som bol najlepší na ihrisku,“ dodáva Zsolt Bazsó so žmurknutím oka.