Nedeľa, 24. októbra, 2021Meniny má Kvetoslava

Arthur Ross vošiel do histórie hrou i trofejou

Sportnet|13. nov 2003 o 00:00

Najkvalitnejšia hokejová súťaž na svete je mimoriadne sledovaná fanúšikmi aj vďaka precíznej štatistike. Góly, asistencie a iné ukazovatele sa evidujú od prvopočiatkov tohto športu. Konkrétnu podobu populárnemu kanadskému bodovaniu dali v ročníku 1918/191

9 bratia Patrickovci, predstavitelia Pacific Coast Hockey Association (PCHA). Najúspešnejší hráč potom získal obdiv davov a prémiu.

Skutočný honor v podobe trofeje však získala zámorská liga až v roku 1941. Podivuhodnú „polievkovú misu“ pre najproduktívnejšieho hráča základnej časti venoval NHL manažér Boston Bruins - Arthur Howie Ross. Iba málo hráčov v histórii hokeja tak výrazne poznamenalo jeho vývoj, ako familiárne prezývaný Art.

Obranca s ofenzívnymi chúťkami

Vyrastal v Montreale, centre hokejového diania. Prvé kroky na korčuliach absolvoval na ľade zálivu Whitefish Bay. Táto hra mu učarovala a v roku 1902 ako nádejný hokejista nastupoval za mužstvo svojej školy - Westmount Academy High School. Jeho skutočná kariéra sa však začala písať v sezóne 1904/1905 v tíme Montreal Merchants. Ross bol obrancom s častými ofenzívnymi výpadmi. V pionierskom období tohto športu bolo nanajvýš nezvyčajné, keď sa obranca presunul na súperovu polovicu klziska. Úlohy zadákov boli veľmi striktné. Kryť útoky súpera, nie zapájať sa do ofenzívnych akcií vlastného tímu.

Desať gólov za sezónu

Ross prevyšoval spoluhráčov. Disponoval veľkým prehľadom na klzisku, výbornou korčuliarskou technikou a ako obranca strieľal dôležité góly. Kvalitami a charizmou si získal srdcia fanúšikov.

Po skončení úvodnej sezóny v Montreale mal na svojom konte z ôsmich duelov až 10 gólov. Druhou zastávkou v jeho kariére bolo stredisko Branton v Manitobe. S týmto tímom síce neuspel a do bojov o Stanley Cup sa neprebojoval. Jeho vlastné mužstvo prepožičalo Rossa tímu Kentora Thisles, čo bol vyzývateľom Montrealu Wanderers v boji o Pohár Lorda Stanleyho. Kentora, mestečko s necelými štyrmi tisíckami obyvateľov, aj vďaka mladému 21-ročnému Arthurovi v boji o najcennejšiu hokejovú trofej uspela. Menšie mesto ako Kentora hokejový grál nikdy nezískalo.

Wanderers zdolaní vo finále ligovým trpaslíkom ponúkli Rossovi miesto v zostave. Prijal. Úspech Montrealu sa dostavil hneď v nasledujúcej sezóne a Kanaďan opäť dvíhal pohár.

Verný Montrealu

Lord Stanley venoval pohár lige v roku 1983. Jeho zisk bol už v tých rokoch veľkou udalosťou. Jednotlivé mestá si začali uvedomovať, že sa môžu popýšiť majstrovským titulom. Najväčšie hviezdy začali lanáriť do svojich mužstiev. Najlepším presvedčovacím prostriedkom boli bezpochyby peniaze. Dopyt po hráčoch bol úmerný ich sláve. K žiadaným hokejistom v prvých rokoch minulého storočia tak patril aj Arthur Ross. Zadák s efektívnou koncovkou.

Za odstupné sa občas uvoľnil na niekoľko stretnutí do mužstiev v inej lige. Posily na jeden či dva duely obyčajne vyšli pár stoviek dolárov. Služby slávneho ofenzívneho obrancu sa však vyšplhali na rovnú tisícku.

I napriek podobným priateľským „výpomociam“ ostal Ross verný Montrealu a strávil tu najväčšiu časť svojej bohatej kariéry. Dres Wanderers obliekal aj v ročníku 1917/1918, keď tuláci vstúpili do novoformujúcej sa NHL. Žiaľ, klubu sa nevyhli problémy. Po šiestich odohraných kolách 2. januára 1918 vyhorel Wanderers ich domovský štadión - Westmount Arena. Pre klub a Rossa to znamenalo koniec nádejí a lúčenie s NHL. Legendárny hráč tak s bilanciou 3 zápasy a 1 gól v NHL ukončil svoju aktívnu kariéru.

Zlatý vek Bostonu

Ani po jej skončení však neutíchal záujem o Rossovu osobu. Získal ho Boston Bruins. Zabezpečoval tréningový proces a vykonával funkciu generálneho manažéra. Do NHL spolu s tímom Bruins opäť vstúpil v roku 1924. Zostavil veľmi kvalitné mužstvo a dosiahol s ním mnoho úspechov. Pod jeho vedením siahli medvede na Stanley Cup trikrát (1929, 1939, 1941). V Bostone sa toto historické obdobie označovalo za „zlatý vek klubu“.

V roku 1941 sa Ross rozhodol venovať lige trofej pre najproduktívnejšieho hráča základnej časti.

Pohár, ktorý nápadne pripomína súčasť kuchynského riadu, sa mal stať putovnou cenou. Vedenie NHL týmto počinom nebolo príliš nadšené. Udelenie ocenenia sa spájalo aj s náležitou finančnou prémiou. A liga sa borila s nemalými problémami, bojovala o prežitie. Art Ross Trophy sa tak dočkala svojho prvého víťaza až po sedmich sezónach, v roku 1948.

Dnes je pohár nesúci meno kanadského obrancu, ktorý v NHL vsietil iba jediný gól, synonymom pre hráčov extratriedy. Najčastejšie je na ňom vyryté meno fenomenálneho Wayna Gretzkého - desaťkrát.

Súvisiace články