Utorok, 26. január, 2021Meniny má Tamara

Anton Harčar by mal sto rokov

Štvrtý župan. Anton Harčar bol na čele východoslovenského futbalu hneď po oslobodení v roku 1945, ale vtedajšia moc mu zmarila mnohé plány. (Autor: Róbert Berenhaut)
Sportnet|Publikované 3. jan 2014 o 23:00

Po 95. narodeninách, ktoré mal 6. januára 2009, nás prijal v košickom bydlisku na Rooseveltovej ulici s otvorenou náručou.

KOŠICE. Nechcel tomu veriť, že po dlhých rokoch funkcionári nezabudli a si spomenuli na neho.

Nie náhodou. Bol zakladateľom jediného slovenského futbalového klubu Jednota v medzivojnovom období, keď Košice patrili pod Maďarsko. Po vojne vydobyl pre klub post hlavného reprezentanta mesta, ktorý onedlho nato sa pod jeho šéfovským vedením stal prvým zástupcom východu v I. čs. lige, ba čoskoro ho zvolili za štvrtého predsedu Východoslovenskej futbalovej župy. Katolícky kňaz Anton Harčar s potešením prijal Zlatú medailu, ktorú mu udelil SFZ. Mal z nej takú radosť, akoby preberal veľké cirkevné ocenenie, pričom nezabudol pripomenúť, že pred rokom sa podrobil ťažkej operácii, ale dal sa dokopy, že je teda tu, avšak dodal, že oči mu veľmi zoslabli, ale nič sa nedeje, lebo on už i tak skončil misiu na tomto svete.

Mimoriadne pracovitý

V pokročilom veku napísal ešte knihu Žil som v Košiciach. Kto ju prečítal, akoby mal pred očami obdobie krutých a rušných čias, ktoré sme prežil. On o to viac, že ako katolíckemu farárovi mu ležala na srdci naša budúcnosť. Preto sa angažoval po všetkých stránkach, veď bol aj podpredsedom Demokratickej strany, no aj v jeho prípade platilo, že za dobro to isté vždy nečakaj. Hoci veľa urobil, dostal sa za mreže leopoldovskej väznice, odkiaľ sa síce dostal von, lenže z Košíc musel odísť a brány dokorán sa mu otvorili až po Nežnej revolúcii. Povojnová politická moc po roku 1945 mu podlomila kolená takmer od prvého momentu, keď sa aj s delegáciou budúcich ligových futbalistov pobrali za vtedajším predsedom vlády Klementom Gottwaldom, ktorý na žiadosť o pomoc zareagoval slovami: „Nemám záujem.“ A to bol reprezentant ľudu, teda nás všetkých...

Všetci len v dobrom

Muža s tromi dátumami narodenia – tým správnym bol podľa matky 6. január, teda sviatok Troch kráľov – ktorý si ctili kresťania, futbalisti, vlastne s výnimkou komunistov všetci. Na zlobu a všetko zlé pred rokmi napísal, že všetkým odpúšťa a sám verí, že rovnako si to vyslúži aj on, lebo nevie, kedy mohol urobiť zle iným. Na druhý svet odprevádzal mnohých ligových futbalistov. Nie však svojho verného návštevníka Miloslava Danka, lebo o jeho smrti sa dozvedel až po pohrebe z tlače, ktorú dostal trochu neskôr do rúk. Keď 25. júla 2009 mal 95 rokov a k nim ďalších 200 dní, slúžil omšu k 72. výročiu svojej vysviacky. Večer mu však prišlo zle a krátko na to v nemocnici okolo dvadsiatej druhej skonal najstarší reprezentant Jednoty a pravdepodobne i celého slovenského futbalu. Pochovali ho v rodnej obci v Močidľanoch. Keby žil, teraz by mal sto rokov.




Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.