Utorok, 26. január, 2021Meniny má Tamara

Antl prepisoval s Tatranom históriu

Kapitán majstrov. Radoslav Antl si majstrovské oslavy dokonale vychutnal. (Autor: sita)
Sportnet|Publikované 3. jún 2013 o 22:00

Prešov si zase užil hádzanársku oslavu. Final Four slovenskej extraligy sa hralo v Tatran handball aréne.

Siedmy raz v rade získali najcennejšiu trofej a zlatými kovmi boli dekorovaní hráči Tatrana Prešov, pre ktorých to bol celkovo deviaty slovenský primát.

PREŠOV. Už na semifinálové zápasy sa zišiel v domovskom stánku prešovských hádzanárov slušný počet divákov.

Menej na súboj Hlohovca s Michalovcami, pochopiteľne podstatne na duel Prešova s Považskou Bystricou.

Viac ako dve tisícky divákov v hale a ďalší pri televíznych obrazovkách vytvorili skvelú kulisu finálovému súboju Tatrana Prešov s HC Sporta Hlohovec.

Dlhá, ťažká, ale s krásnou bodkou

Posledný zápas slovenskej extraligy a celej náročnej sezóny 2012/2013, počas ktorej Tatran Prešov účinkoval v kvalifikácii Ligy majstrov, štartoval v Pohári EHF, nadnárodnej SEHA League a získal Slovenský pohár, si vychutnal aj kapitán deväťnásobného slovenského šampióna Radoslav Antl, pre ktorého to bol s Prešovom celkovo už šiesty titul.

„Sezóna to bola veľmi dlhá,“ vydýchol si autor deviatich finálových gólov. „Extraligu podľa mňa Slovenský zväz hádzanej zbytočne naťahoval. Vyskúšali sme si však nový súťažný model. Veľa ľudí z neho nadšených nie je. Podstatné pre nás je, že Prešov prepísal históriu a má vo svojej vitríne obdivuhodných deväť majstrovských pohárov. Ja som bol pri poltucte z nich. Musím ale priznať, že z roka na rok tom mám ťažšie. Klobúk dole pred HC Sporta Hlohovec. Z roka na rok svoj káder skvalitňuje, takže aj naše vzájomné súboje o najcennejšie kovy sú vyrovnanejšie. Je to dobré nielen pre hlohoveckú a slovenskú hádzanú, ale pre prešovskú. Konkurencia i na domácej scéne je pre Tatran iste osožná. Dlhá a ťažká sezóna, ale s krásnou bodkou na konci.“

Každý titul mal svoje čaro

Radoslav Antl bol z deviatich prešovských titulov pri šiestich. „Či to bol prvý, alebo šiesty titul s Tatranom, každý z nich mal svoje čaro,“ podčiarkol R. Antl.

„Každý z nich si osobne veľmi vážim a zároveň želám, aby nebol posledným. Finále s Hlohovcom bolo dôstojným vrcholom. Favoritom bol Tatran, ale Hlohovec si tiež veril. V jedinom zápase, v ktorom sa muselo rozhodnúť, cítil šancu. My sme si zase vraveli, že ak doma vieme hrať vyrovnane s lídrom nemeckej bundesligy, či zdolať o sedem gólov európsky silného dánskeho majstra, prečo by sme nemali mať na slovenského vicemajstra.“

Finále sa skončilo výhrou Tatrana nad Sportou o štyri góly. Prešova ale v zápase viedol aj o osem.

„Hlohovec sa dotiahol na tri góly. Nie však tým, žeby nás bol herne prevýšil. Súperovi sme v týchto fázach nahrávali vlastnými chybami. Nepremenili sme vyložené šance, pri protiútokoch nám trikrát vypadla lopta z rúk, urobili sme i iné technické chyby. Sporta nás teda nepritlačila, sami sme jej ponúkli šancu. V konečnom dôsledku to ale náš cieľ neovplyvnilo. Ku koncu nám už nešlo o zvyšovanie náskoku, ale o jeho kontrolu. Aj keby sme boli vyhrali o jediný gól, aj tak by sme sa všetci rovnako spontánne radovali. Teraz už myslíme na oslavy a ešte raz na oslavy, až potom na zaslúžený oddych. Rôčkov mi pribúda. Človek nikdy nevie presne, čo bude ďalej. Aj preto si tieto oslavy chcem vychutnať, ako keby mali byť posledné. Čo zase dúfam, nebudú!“


Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.