Rozžiarila viacero Slovákov, stránky na sociálnych sieťach o nej hovoria ako o najčistejšej duši.
Rodená Japonka Anna Švrček poskytla druhý rozhovor v slovenčine a bolo počuť, že to nie je jej materinský jazyk. Napriek tomu hovorila, ako veľmi rada reprezentuje Slovensko.
Švrček zaujala ľudí svojou autentickosťou. Radosť atletickým fanúšikom urobila aj na majstrovstvách sveta do 20 rokov v americkom Oregone, kde postúpila do finále disciplíny na 3000 m cez prekážky, prezývanej aj steeplechase.
Japonka v slovenských farbách pobeží už v noci z piatka na sobotu finále svojej disciplíny. Štart je naplánovaný na 4:42 hod SELČ
Všetci z nej majú radosť
"Ak sa ti niekedy zo života vytratí radosť a budeš sa cítiť nanič, pusti si toto video. Terapia je drahá. Toto video je zadarmo," znel komentár od satirickej stránky Emefka, ktorý ju označil za jednu z najrozkošnejších vecí na svete.
VIDEO: Rozhovor Anny Švrček
Švrček v rozhovore hovorila o svojom behu, o vyššom smogu v americkom Eugene, no internet najviac zaujala jej pasáž o tom, či rada reprezentuje Slovensko.
"Som veľmi rada, že môžem reprezentovať Slovensko. Počula som aj veľa slovenčiny, aj ako mi kričia 'Ani, davaj'. To mi dalo veľa sily, takisto ako môj tréner v Japonsku," povedala po svojom prvom vystúpení za Slovensko.
Kde sa vzala?
Anna Švrček sa v roku 2025 začala objavovať v medzinárodných štatistikách so slovenskou vlajkou.
Nikto netušil, ako sa to mohlo stať. Prekvapení zostali najprv aj na Slovenskom atletickom zväze. Vôbec ju nemali v evidencii.
Švrček je talent, ktorý vyrastá v Japonsku, no vďaka jej otcovi sa rozhodla, že bude reprezentovať Slovensko.
Sedemnásťročná študentka strednej školy ohúrila atletickú verejnosť začiatkom februára, keď zabehla polmaratón za 1:13:24 hodiny. Druhý najrýchlejší čas v histórii Slovenska.
Jej otcom je Vladimír Švrček, rodák z kopaničiarskeho Podbranča, ktorý však už 20 rokov žije a pracuje v Japonsku ako vedec.
"Môj otec pracuje v Národnom inštitúte pokročilých priemyselných vied a technológií v Cukube a skúma technológie, ako sú solárne panely," povedala v rozhovore pre japonský web Gecuriku, ktorý preložil Slovenský atletický zväz (SAZ).
Jej mama pochádza z Bulharska. Anna nehovorila najskôr po slovensky, dohovorí sa však po bulharsky, japonsky a anglicky.
K behu ju priviedli otec a veľa povinností
Jeden z aspektov, prečo reprezentuje Slovensko, je aj to, že k behu ju priviedol otec. "Hovoril som jej, chodím ráno, o 5:00 h, neviem, či sa ti bude to chcieť. Vždy ráno bola prichystaná, už čakala pri dverách, nikdy som ju nemusel budiť.
Bola to taká hra, ten zátopkovský štýl, že sme behali rýchlo, pomaly, potom sme sa smiali, behali sme po mokrej tráve, aby sa naučila dvíhať nohy," povedal jej otec vo videu SAZ.
Prvé náznaky, že jej životný smer môže byť atletika, prišli už na základnej škole, kde sa prihlásila do klubu.
Najskôr sa však venovala skoku do diaľky, neskôr behu cez prekážky až po viacboj. K behu sa dostala dosť netypicky.
"Pôvodne som plánovala robiť viacboj a 400 m prekážok. Nemohla som však chodiť na krúžkové aktivity, pretože som sa učila na prijímacie skúšky, takže som často behala asi 10 km v parku neďaleko nášho domu.
Tam som objavila radosť z behu na dlhé trate. Keď som nastúpila na vyššiu strednú školu, skúšala som rôzne disciplíny, ale po prvom behu na 1500 metrov som sa rozhodla zamerať na dlhé trate," vysvetlila svoje začiatky.
Taký talent ešte nevidel
Keď jej otec povedal, že môže reprezentovať Slovensko, bola prekvapená. "Neverila som, že je to skutočné," povedala Švrček.
Jej talent v Japonsku brúsil tréner Kia Cukasa, ktorý ju postupne od viacboja a krátkych prekážok nasmeroval k dlhým tratiam.
"Anna je v tréningu nesmierne svedomitá a silná. Väčšina športovcov má veľký rozdiel medzi tréningovým a súťažným časom, ale Anna dokáže v tréningu behať takmer rovnaké časy ako v pretekoch. Takého atléta som ešte nevidel," povedal.
K disciplíne 3000 m cez prekážky sa dostala počas pandémie. "Keď bol covid, doniesol som domov prekážku. Pri dome máme betónovú vyvýšeninu a tam som jej hovoril: skáč takto. Tým sa naučila dobre odskakovať," dodal jej otec.
Babka Zuzka a sneh
Švrčekovci komunikujú doma najmä japonsky a anglicky. Keď však príde víkend, na rad sa dostáva slovenčina. S otcom pozerajú slovenské filmy a v slovenčine čítajú aj knihy.
Anna si Slovensko spája s prírodou a osadou v Podbranči. "Je tam nádherná príroda a majú tam veľký domček. V Japonsku nemáme také veľké priestranstvo. Spomínam si, že sme sa sánkovali a hľadali srnky," spomína na detstvo na Slovensku.
Na Slovensku má Švrček babku Zuzku. "Komunikujeme spolu, no nevideli sme sa sedem rokov," dodala.
Švrček je v slovenskom tíme spokojná. Aj keď ľudia v Japonsku sú väčšinou tichší, páči sa jej, že Slováci sa často smejú a bavia sa spolu.
Jej cieľom je sa naučiť lepšie po slovensky a takisto chce vedieť naspamäť aj slovenskú hymnu. Má aj ďalšie ciele.
"Chcem získať medaily z olympiád, majstrovstiev sveta a tvoriť rekordy. Keď som bola malá, chcela som byť najmä slávna," povedala.
Jej otec ju doplnil, že po týchto výkonoch bude určite raz známa.
