Keď americká atlétka Anna Cockrellová stála v auguste 2024 na štarte olympijského finále v Paríži, v jej hlave nebol žiadny zmätok ani strach.
O necelých 52 sekúnd neskôr preťala cieľovú čiaru v behu na 400 m prekážok v čase 51,87 sekundy a získala olympijské striebro.
Dnes patrí v tejto disciplíne k najrýchlejším ženám histórie a zvádza súboje so slovenskou hviezdou Emmou Zapletalovou.
Najbližší súboj ich čaká na Ultimátnych MS v atletike, ktoré sa konajú v Budapešti. Pôvodne mali súperiť už v semifinále, no organizátori sa ich rozhodli rozdeliť, a tak priamy súboj môže prísť až vo finále.
Cesta 27-ročnej rodáčky z Kalifornie až k titulu v Diamantovej lige však nebola jednoduchá. Sprevádzal ju aj skrytý boj s depresiou.
Rodina neskorších talentov
Šport má v jej rodine pevné miesto, no prioritou rodičov bolo vzdelanie.
Jej mama bola prvou z rodiny, ktorá vyštudovala vysokú školu, a dbala na to, aby deti navštevovali múzeá, letné vzdelávacie programy a boli všestranne rozvinutými osobnosťami.
Až do štrnástich rokov sa Cockrellová venovala gymnastike spolu so sestrou.
"Otec sa nás stále snažil presvedčiť, aby sme hrali basketbal, ale nechceli sme. A potom, keď sme sa presťahovali do Michiganu, sme sa so sestrou rozhodli, že už nechceme robiť gymnastiku," povedala v rozhovore pre T&FN.
Hoci ich otec stále chcel, aby sa venovali basketbalu, Cockrellová našla vášeň v inom športe. "V šiestej triede som začala behať na dráhe za tím na druhom stupni základnej školy.
Myslím si, že v tom čase, ako dieťa v rodine, som chcela nájsť niečo, čo bude moje. Keď som začala s prekážkovým behom, jednoducho mi to dávalo zmysel," spomenula.
Jej brat Ross Cockrell sa neskôr presadil v NFL a sestra Ciera hrala volejbal. Bol to práve brat Ross, kto jej pripomenul dôležitú rodinnú filozofiu, že pochádzajú z rodiny „neskoro kvitnúcich talentov“.
Cockrellová na strednej škole zabehla 400 m prekážok za 55 sekúnd, no túto hranicu opäť prekonala až vo svojom poslednom ročníku na univerzite.
Skrytý boj s depresiou
Na prestížnej University of Southern California (USC) dosiahla mimoriadne úspechy. Stala sa trojnásobnou šampiónkou NCAA a štvorročnou kapitánkou tímu.
Excelovala aj v štúdiu, keď bola v roku 2020 vyhlásená za akademickú atlétku roka CoSIDA, a spoluzakladala organizáciu UBSAA pre černošských študentských športovcov.
Verejnosť videla dokonalú atletickú a študentskú líderku, no v zákulisí Anna prežívala boj s depresiou.
Vo svojom prejave pri promóciách priznala, že snaha udržať si obraz dokonalej študentky, športovkyne a líderky, ju začala ničiť.
Zvládanie magisterského štúdia, tréningov a povinností ju doviedlo k obrovskému vyčerpaniu a nedostatku spánku.
Až prechod k profesionálnej atletike a rozhodnutie uprednostniť vlastné zdravie jej pomohli nájsť rovnováhu.
Presťahovala sa do Fayetteville v Arkansase a zverila sa do rúk uznávaného trénera Lawrenca Johnsona.
Diskvalifikácia na olympiáde
K psychickej pohode nepomohla Cockrellovej ani premiérová účasť na olympijských hrách. V roku 2021 sa jej podarilo kvalifikovať v disciplíne 400 metrov cez prekážky.
V národnej kvalifikácii skončila na treťom mieste za Sydney McLaughlinovou-Levroneovou a Dalilah Muhammadovou.
V Tokiu pred prázdnym štadiónom (kvôli pandémii covidu, pozn.) postúpila až do finále, kde obsadila siedme miesto. Potom však pre ňu prišiel šok - rozhodcovia ju dodatočne diskvalifikovali, pretože prešla súperke do dráhy.
Cockrellová bola sklamaná zo svojho behu a preto vnímala túto situáciu inak.
"Bolo to sklamanie, ale už som bola sklamaná. Povedala som si, či je v tom naozaj nejaký rozdiel. V tej chvíli som si myslela, že nie," opísala svoje pocity.
Buď ako Beyoncé
Tréning pod trénerom Johnsonom pre ňu znamenal výrazný nárast objemu a sily, pričom musela behať úseky na 600 m, 700 m, 800 m či opakované štvorstovky.
Po sklamaní na olympiáde v Tokiu 2021 prišiel vrchol o tri roky v Paríži.
Keď si Zapletalová zabehla po bronzovú medailu na majstrovstvách sveta 2025 v Tokiu, tréner Bram Peters jej povedal, aby urobila zázrak. A tak sa aj pre ňu a fanúšikov na Slovensku aj stalo.
V podobnej situácii bola Cockrellová pred finálovým behom na olympiáde v Paríži.
Johnson jej povedal, aby sa bavila a bola ako Beyoncé. A tak sa aj stalo. Cockrellová získala olympijské striebro v čase 51,87 sekundy. Dokonca zabehla lepší čas ako je jej osobák na hladkej štvorstovke (52,24 s).
"Bolo vtipné, že si po pretekoch veľa nepamätám. Proste som nemohla prestať plakať. A nemohla som nájsť svoju rodinu. Ani som nezabehla svoje víťazné kolo. Neurobila som nič, čo som mala," zaspomínala si.
Záver patrí Američanke
V sezóne 2026 sa Anna Cockrellová stala najväčšou svetovou rivalkou slovenskej atletickej hviezdy Emmy Zapletalovej.
Zapletalová po návrate po zraneniach predvádzala skvelú formu, vyhrala prvých päť mítingov Diamantovej ligy a vybojovala titul majsterky Európy v Birminghame.
Prvé zaváhanie prišlo až 27. augusta na mítingu v Zürichu, kde Zapletalová viedla až po predposlednú prekážku.
Tam však zakopla, stratila rytmus a po klesnutí na šieste miesto zabehla čas 54,07 s. Cockrellová túto šancu využila, zvíťazila v rekorde mítingu a stanovením najlepšieho svetového výkonu roka 52,13 s sa dostala na čelo tabuliek.
O týždeň neskôr, 4. septembra vo finále Diamantovej ligy v Bruseli, vybojovala Američanka svoj prvý diamantový titul v čase 53,01 s.
