Streda, 20. január, 2021Meniny má Dalibor

Andrašovský môže proti Slovanu zložiť reparát

Dvakrát to Andrašovskému vo finále nevyšlo, do tretice by mohlo. (Autor: Judita Čermáková)
Marián Špacai|Publikované 7. apr 2010 o 22:00

Hokejista Košíc Dušan Andrašovský hral finále play-off dvakrát v živote. Raz v slovenskej, raz v českej extralige. Do tretice by sa už konečne rád dočkal aj vytúženého pocitu piť šampanské z majstrovského pohára.



KOŠICE. Východniari včera dosiahli potrebné štvrté víťazstvo nad Martinom a myšlienky už môžu smerovať k finálovému vyvrcholeniu.

Lepší fyzicky i mentálne

Posledné stretnutie včera HC vyhralo 5:2. "Sme veľmi šťastní. Myslím, že sme si to zaslúžili, vydreli sme to, i keď zo začiatku sme boli nervózni. Inkasovaný gól veľmi ovplyvnil celý zápas, ale v druhej časti sme to dokázali zvrátiť a ukončiť sériu," povedal útočník oceliarov Dušan Andrašovský. Dostať gól už v 33. minúte, to by na istý čas vzalo vietor z plachiet každému mužstvu. "Jasné. Boli sme dosť zaskočení. Nečakali sme, že na nás tak vletia a v prvých striedaniach nám dajú gól. Našťastie, dokázali sme vyrovnať a ďalší priebeh hry sme zvládli. Od druhej tretiny sme už jasne dominovali." S tým možno len súhlasiť, hneď ako sa východniari znovu chytili, mali evidentne navrch. Nielen včera, ale v celej sérii. "Dá sa tak povedať. Súper však bol dosť nebezpečný, najmä v začiatkoch zápasov. Podobne ako predtým vo štvrťfinále Poprad. Ten tiež v prvých tretinách podkuroval, ale neskôr sme ich prevýšili. Bolo vidieť, že sme na tom lepšie fyzicky, ale aj mentálne."

Tretí pokus

O chvíľu sa však na semifinálový úspech už nebude spomínať a všetko sa bude orientovať už iba k finále. "Ako vravím, sme šťastní. Nie však až tak, aby sme zabudli, čo nás ešte čaká. Mne sa už dvakrát nepodarilo vo finále vyhrať. Verím však, že do tretice to bude dobré," chcel by sa už dočkať i D. Andrašovský. Nevyšlo mu to v Čechách v roku 2007, keď jeho Pardubice podľahli Sparte, no a vo finále slovenskej extraligy v roku 2000 podľahol ako hráč Zvolena práve Slovanu. Teraz bude stáť opäť proti Bratislavčanom, môže teda zložiť reparát. "Veru, mám im čo vracať. Verím, že naše mužstvo je psychicky také silné, že spravíme všetko preto, aby sa nám to podarilo. Veľmi po tom túžim, lebo v mojom prípade to môže byť aj posledná šanca, keďže mám 33 rokov. I keď, samozrejme, verím, že ešte nejaké finále bude. Toto však cítim ako veľkú príležitosť."

Zlé sa zmenilo na dobré

Pritom rodák zo Žiaru nad Hronom v Košiciach v tomto ročníku ani nemal byť, zasiahla len zhoda okolností, že sa v novembri sťahoval z tímu Neuchatel Young Sprinters na východ Slovenska. "Sezóna sa pre mňa začala ozaj zle, keďže môj švajčiarsky klub skrachoval. Keď to však teraz vezmem, dobre, že sa tak stalo. Dostal som sa tak do Košíc a môžem si zahrať finále," obrátilo sa v prípade skúseného harcovníka zlé na dobré. Už by to chcelo len zlatú bodku.

Autor: Marián Špacai

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.