Víťazmi prvého ročníka európskej ligy v americkom futbale AFLE sa stali hráči Vienna Vikings. Šampiónom novej súťaže je aj Slovák Oliver Ďurč, ktorý väčšinou nastupuje na pozícii guarda a jeho prvoradou úlohou je tak ochrana rozohrávača (quarterbacka) pred protihráčmi.
Vo finálovom zápase, nesúcom názov Gold Bowl, zdolali rakúski „vikingovia“ pred viac ako šesťtisíc divákmi na štadióne v nemeckom Duisburgu poľských Wroclaw Panthers vysoko 68:5.
Ďurč prišiel do Viedne len na začiatku tejto sezóny. Predtým dva roky hrával za Bratislava Monarchs a ďalšie dva za Prague Lions. Tridsaťjedenročný rodák z Bratislavy, ktorý meria 186 centimetrov a váži 142 kilogramov, sa súťažne venuje aj silovému trojboju.
V tlaku na lavičke skončil naposledy na majstrovstvách Slovenska na treťom mieste. V minulosti štartoval aj na majstrovstvách Európy.
Finálový zápas ste vyhrali 68:5. Bol to naozaj taký jednoznačný zápas ako hovorí výsledok?
Áno. Ukázali sme, že Vikings sú najlepší klub amerického futbalu v Európe. Konkurencia v rámci nášho tímu je obrovská. Napríklad o päť miest základnej zostavy v našej ofenzívnej línii bojuje až dvanásť hráčov.
Je zisk Gold Bowlu váš najväčším úspech v kariére?
Víťazstvo v lige je už len bonus. Pre mňa bolo najväčším úspechom už to, že si ma vôbec Vikings vybrali a teraz môžem za nich hrať a trénovať v takom konkurenčnom prostredí. V prvej sezóne som nastúpil na všetky zápasy. A aj keď nie hneď od začiatku, tak potom v priebehu zápasu som sa na ihrisko dostal. Napríklad vo finále som odohral celý druhý polčas.
Hovoríte, že Vienna Vikings sú najlepšou organizáciou amerického futbalu v Európe. Prečo si to myslíte?
Máme najlepšie zázemie zo všetkých tímov a okolo nášho klubu je vybudovaná silná komunita. Sú tu najlepší hráči a aj tréneri pre jednotlivé pozície, ktorých iné kluby nemajú až v takom veľkom počte. Máme tiež vlastnú posilňovňu, starajú sa o nás fyzioterapeuti.
V klube okrem nás funguje aj ženské družstvo a mládežnícke tímy už od detských kategórií, ktoré sa venujú aj bezkontaktnému flag footballu (bude olympijským športom na OH 2028 v Los Angeles - pozn. red).
Na organizácii zápasov sa podieľa množstvo ľudí ako dobrovoľníkov vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu. Chcú byť proste súčasťou komunity, ktorú dotvárajú naši diváci. Viacerí na nás hráčov čakajú po zápasoch, aby sa odfotili alebo dostali podpis.
Aké máte v klube podmienky? Fungujete na profesionálnej úrovni?
Sme platení, ale väčšina z nás má ešte popri futbale aj ďalšiu prácu. Plnými profesionálmi sú len niektorí najlepší hráči, ktorí prišli priamo z USA.
Čiže trénujete večer po práci?
Áno. Ja napríklad pracujem v Bratislave v administratíve a na tréningy do Viedne zakaždým dochádzam. Počas sezóny trénujeme trikrát do týždňa. Samotný tréning sa nám začína o pol ôsmej večer. Predtým mávame ešte taktický míting a tiež tréning v posilňovni.
Aké ste mali podmienky, keď ste predtým hrali za Prague Lions?
Strávil som tam dva roky a prvú sezónu som žil v Prahe spolu s rodinou. Druhý rok som už dochádzal podobne ako teraz do Viedne. Cestoval som autom z Bratislavy dvakrát do týždňa, pričom cesta jedným smerom mi zabrala približne tri a pol hodiny. Domov som sa vracal v noci alebo na druhý deň ráno. Z pohľadu financií boli moje podmienky podobné tým vo Vikings.
V súťaži AFLE pôsobia aj tímy z Londýna, Florencie či Paríža. Ako vyzerá vaše cestovanie na zápasy u súperov?
Všade s výnimkou Poľska lietame. Nemáme vlastné lietadlo, ale cestujeme komerčnými linkami spolu s bežnými pasažiermi. Na zápasy lietame o deň skôr a potom domov väčšinou hneď po jeho skončení.
AFLE má za sebou len svoj prvý ročník. V minulosti fungovali v Európe viaceré súťaže v americkom futbale, ktoré však z dlhodobého hľadiska neboli úspešné. Viaceré kluby AFLE predtým pôsobili v lige ELF, ktorá však pre nezhody medzi vedením súťaže a samotnými klubmi po piatich ročníkoch skončila. Je tento nový projekt podľa vás udržateľný?
Tým, že toto bola prvá sezóna AFLE, tak vznikli aj úplne nové kluby, ktoré sa ešte len vyvíjajú a ich kvalita ešte nie je taká vysoká. Potom to je cítiť na úrovni zápasov, ktoré nie sú príliš vyrovnané. Kluby, ktoré predtým hrali spolu v jednej súťaži ELF, teraz pôsobia v dvoch konkurenčných ligách AFLE a EFA. Všetci by sme boli radi, keby sa v budúcnosti všetko opäť spojilo, ale názorové rozdiely a nezhody vyzerajú byť dosť výrazné.
Ako teda vidíte budúcnosť amerického futbalu v Európe?
Som presvedčený, že kluby ako ten náš, Wroclaw Panthers alebo nemecký Rhein Fire už majú vybudované pevné základy a budú fungovať bez ohľadu na to, v akej lige budú práve pôsobiť. Postupne by sa k nim mohli pridať aj ďalšie nové kluby, ak sa naučia správne pracovať a neminú napríklad svoje peniaze už hneď v prvom roku fungovania. Cítiť totiž, že záujem o americký futbal je v Európe čoraz väčší. Myslím si, že práve tu sa časom vybuduje druhá najlepšia súťaž v americkom futbale na svete po NFL.
Ako to vyzerá so slovenskou reprezentáciou v americkom futbale?
Momentálne, žiaľ, reprezentačný tím nemáme. Zrejme preto, že nie je dostatok hráčov na to, aby sa vôbec vytvoril. Reprezentácia v minulosti fungovala, ale bolo to ešte v čase, keď som ja americký futbal nehrával.
