Streda, 16. júna, 2021Meniny má Blanka, Bianka

Američania sa vracajú na tróny, ktoré prepustili

_novy|28. aug 2004 o 00:00

Americká atletika má disciplíny, ktoré historicky pokladá za "svoje". Galérie ich olympijských víťazov sa hemžia domicilom USA. V niektorých však pred štyrmi rokmi vypratala pozície. Teraz sa na ne vracia.

Americkí šoumeni po víťazstve na 200 metrov. Strieborný Bernard Williams (hore) a zlatí Shawn Crafword. FOTO - TASR/AP

V Sydney na dvojstovke americkí šprintéri "zametali", obsadili siedme a ôsme miesto. V Aténach obsadili celý stupeň.

V skoku do diaľky vo štvrtok večer Američania prevzali dve najcennejšie medaily, hoci minule mali v užšom finále jediného skokana a ten skončil ôsmy.

Volá sa Dwight Phillips. V Aténach ho oslavovali ako olympijského víťaza.

Chytil guráž, útočil na svetový rekord

Stačili mu na to dva pokusy. Prvým sa v kvalifikácii prebojoval do finále a druhým, prvým finálovým, všetkých uzemnil - skočil 859 cm. Ak si odmyslíme jeho víťazný pokus z Linzu spred troch týždňov (860), štyri roky tak ďaleko vo svete nikto neskočil.

V druhej finálovej sérii doskočil Phillips ešte ďalej, ale tesne prešliapol. To mu dodalo guráž. Aj pocit, že aténske mondo na rozbežisku je skvostne rýchle. "V treťom pokuse som skúsil atakovať svetový rekord 895 cm," priznal po súťaži. Skončil však podobne, prešľapom.

"Veľmi som chcel a keď veľmi chcete, nedarí sa vám," cituje ho Reuters. Potom dve série vynechal. V záverečnej, už ako neoddiskutovateľný víťaz, skočil pre potešenie divákov 835 cm.

Nemal chodiť - a (skvostne) skáče

Diaľka je výsadná disciplína amerických skokanov. Iba dvakrát v histórii im zlato niekto vyfúkol - v Antverpách 1920 Švéd William Petersson a v Tokiu 1964 Walesan Lynn Davies. Carl Lewis v nej ako prvý (a zatiaľ jediný) napodobil krajana-diskára Ala Oertera a získal štyri zlaté v sérii. V Sydney však stopol americkú sériu Kubánec Iván Pedroso. Vďaka Phillipsovi sa stav vecí diaľkarských vrátil "do normálu".

Rodáka z Decaturu v Georgii, ktorý dnes žije v Arizone, lekári strašili, že nebude chodiť. V štrnástich rokoch ho zrazil motocykel a zlomil mu obe nohy. "Moji rodičia aj ja sme však verili, že sa to neskončí tak hrozne," tvrdí.

Nemal ani chodiť, a skáče. A ešte ako. O dvanásť rokov neskôr Dwight už nie je len letný a zimný svetový šampión, ale aj olympijský. Posledných jedenásť pretekov pozná len pocit víťazstva.

Trinásteho novembra sa žení. Berie si svoju dlhoročnú priateľku Valerie Williamsovú. "Nebehali vám po hlave myšlienky o svadbe?" vyzvedali sa novinári. "Prosím vás," zareagoval. "Dnes som myslel len a len na zlato."

Grécka tragikomédia

Schopnosť uzavrieť sa do svojho vnútorného sveta a ignorovať vonkajší alebo byť flegmatikom je v športe na nezaplatenie.

Vo štvrtok večer zahrali atlétom na nervy diváci. Pred štartom dvojstovkárskeho finále spustili nevídaný piskot. Štartér ich nemohol poslať na trať. Nezaberali ústne prosby hlásateľa, ani ich písomná podoba na svetelnej tabuli. Grécko demonštrovalo v naivnom presvedčení, že sa ublížilo ich národnému hrdinovi pochybnej povesti.

"Nič krajšie som za pár posledných rokov nepočul," potešene zareagoval pred televíznou obrazovkou hriešny šprintér Kostas Kentéris. "Cítim sa rehabilitovaný."

Tragikomédia, nad ktorou svet krúti hlavou.

"To bola hanba a opovrhovanie športom," vyhlásil podpredseda svetovej atletickej federácie Nemec Helmut Digel. "Také čosi história moderného športu nezažila," skonštatovala internetová stránka federácie. "Absolútne neprijateľné," dodal generálny sekretár Maďar István Gyulai.

Nejde o šou pred, ale po

Americkí šprintéri sa nenechali vyviesť z rovnováhy. "Nás nevyrušili. Nejde o šou pred pretekmi, ale o šou po nich," poznamenal Bernard Williams, inak schopný šou "pred aj po".

Do cieľa sa napokon vrútilo pole s americkým triom na čele. Prvý Shawn Crawford, ktorý sám seba odvtedy, ako pred kamerou súťažil so zebrou a žirafou, nazýva "gepardí muž". Tentoraz nepotvrdil, že je preňho "šou dôležitejšia ako výkon".

Američania v Aténach evidentne krotia svoje emócie - tak ako im pred odchodom z domu v záujme ich bezpečnosti nakázali.

"Šlo o veľa," vysvetľoval Crawford. "Po štvrtom mieste na sto metrov som rátal s tým, že na dvesto metrov vyhrám." Zabehol 19,79 s, najlepší čas nameraný odvtedy, ako scénu opustil Michael Johnsona.

Tréner Trevor Graham žiaril spokojnosťou. Po stovke (vyhral ju Justin Galtin, na dvojnásobnej trati tretí) vyhral aj dvojstovku jeho zverenec. Kouč je už takmer tam, kde bol pred štyrmi rokmi v Sydney, keď ešte trénoval trojnásobnú olympijskú šampiónku Marion Jonesovú.

To, čo sa v americkej atletike udialo za posledné roky, je tiež tragikomédia. Graham v nej hral jednu z hlavných úloh, veď viedol aj Montgomeryho, keď utvoril svetový rekord na 100 m. Keď ho spolu s Marion opustil, kouč podsunul antidopingovému laboratóriu injekciu s tajuplným steroidom. Odvtedy pôsobí ako utajený svedok. Pred pár dňami sa sám odtajnil a hodil vinu na Jonesovej exmanžela, guliara C. J. Huntera...


Súvisiace články