Štvrtok, 28. január, 2021Meniny má Alfonz

Alžbete Tóthovej dodal motiváciu Ján Lašák

Sportnet|Publikované 18. dec 2003 o 23:00

Michalovce - Kalendárny rok 2003 sa do kroniky michalovskej ženskej hádzanej bezpochyby zapíše zlatými písmenami. Tamojšie hádzanárky Iuventy najprv

v máji získali historický titul majsteriek Slovenska, o šesť týždňov na domácej pôde rovnako premiérovo triumfovali v Slovenskom pohári. V októbri potom v druhom kole Pohára EHF vyradili zo súťaže holandského vicemajstra Van der Voort Quintus, nuž a čerešničkou na šľahačke skvelých úspechov bolo utorňajšie vyhlásenie kanonierky Michaloviec Alžbety Tóthovej za najlepšiu hráčku Slovenska pre rok 2003. Táto dvadsaťpäťročná rodáčka z Komárna, ktorú nik z jej okolia nenazve inak ako "Bebe", sa najmä v závere druhej časti sezóny nadýchla k skvelým výkonom a zaslúžene zvíťazila v tejto prestížnej ankete.

Keď vás vyhlásili za najlepšiu hádzanárku Slovenska, akoby ste neverili vlastným ušiam. To ste tento triumf po takejto skvelej sezóne ani v kútiku duše neočakávali?

"Trošku možno aj áno, no v prvom rade som sa nazdávala, že najlepšou hádzanárkou sa stane ktorási z hráčok Dusla Šaľa. Predsa len momentálne sa im darí viac ako nám a navyše v poslednom čase triumfovali najmä hádzanárky reprezentujúce tento klub. A prečo som bol taká strémovaná? Nuž bála som sa, čo sa ma zase bude pýtať moderátor akcie Ján Plesník."

Spýtal sa vás, aký iný šport by ste dokázali hrať okrem hádzanej. Prečo ste odvetili, že basketbal, keď je o vás známe, že vynikáte aj vo futbale?

"Oba športy mám rada, no podľa mňa ľudia viac akceptujú pohľad na ženy pod deravými košmi, ako v zašpinených kopačkách."

Tento rok bol pre michalovskú ženskú hádzanú priam nabitý úspechmi. Ktorý si najviac ceníte?

"Bezpochyby zisk majstrovského titulu, hoci ani ostatné nepodceňujem. O tom, že sme sa stali najlepšími na Slovensku sa rozhodlo v dlhodobej súťaži. O prvenstve sme síce rozhodli na šalianskej palubovke, no ten pocit doprajem zažiť každému. Nie je veľa družstiev, ktoré tam dokázali zvíťaziť hoc aj v priateľskom zápase, nieto vyfúknuť odtiaľ domácim po štyroch majstrovských rokoch titul..."

V klube sa vám zjavne darilo, no o rozruch ste sa postarali v národnom výbere, keď ste sa za zvláštnych okolností ospravedlnili trénerovi Vojtěchovi Marešovi z účasti na kvalifikačnom zápase o postup na svetový šampionát proti Srbsku a Čiernej Hore. Neľutovali ste tento krok, keď ste sa vtedy v júni iba bezmocne z hľadiska v Šuranoch prizerali na to, ako vaše spoluhráčky postupne prichádzali o sľubný desaťgólový náskok?

"V prvom rade chcem zdôrazniť, že som sa trénerovi Marešovi neospravedlnila preto, že som nechcela hrať v kvalifikácii, ale kvôli nepríjemným ťažkostiam v krížoch. O mojom záujme reprezentovať hádam svedčia moje ostatné výkony v drese s dvojkrížom na prsiach, od onej zbabranej kvalifikácie som už nechýbala ani na jednej akcii. A keď už ste spomínali tie Šurany, v polčase súboja so Srbskom a Čiernou Horou sme si spravili spoločné foto s hokejovým brankárom Jánom Lašákom. Povedala som si, že aj ja sa chcem stať najlepšou a podarilo sa!"

Príliš jednoduché, aby sa stalo skutočnosťou, nemyslíte?

"Možno áno, no človek občas potrebuje impulz, ktorý by ho vyhecoval k ešte lepším výkonom. Nezískala som toho v kariére až tak veľa, aby mi chuť do hádzanej začala chýbať, no občas jej aj ja mám plné zuby. Vtedy som si vzala príklad od Lašáka a teraz som takisto najlepšou na Slovensku."

A čo účasť na svetovom či európskom šampionáte. Nie je to pre vás najväčšou výzva?

"Určite áno, no človek si musí klásť postupne ciele. Byť najlepšou hádzanárkou Slovenska bol môj detský sen, dostať sa na podujatie takéhoto rangu zase dospelácky. Aj keď nám žreb opäť prisúdil Srbsko a Čiernu Horu, v Šuranoch som sa na vlastnej koži presvedčila, že hrať sa dá aj proti nim. Najbližší európsky šampionát sa navyše odohrá v maďarskej Budapešti, čo je na skok z mojej rodnej Zlatnej na Ostrove. Bolo by to super!"

Uvedomujete si, že priezvisko Tóth je v Michalovciach momentálne najpopulárnejšie? Futbalista Miro je najlepším strelcom tretej ligy, vy zase hádzanárskej interligy.

"Počula som, že mu sezóna vyšla a že dával veľa gólov, ale pre mňa je futbalovou jednotkou môj priateľ Milan Capík. Navyše dal iba o dva góly menej, takže o veľa horší nebol. Jemu, svojim rodičom a synčekovi Attilovi by som chcela poďakovať za všetko, čo som v živote a športe dosiahla. Toto ocenenie venujem práve im."

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.