Štvrtok, 21. január, 2021Meniny má Vincent

Almir Gegič mal síce dres Matadoru, no pod ním mal tričko 1. FC

Sportnet|Publikované 2. sep 2002 o 22:00

Košice - Azda s najväčším záujmom sa z mužstva Púchova očakával príchod bývalého futbalistu 1. FC Košice Almira Gegiča. Predsa len fanúšikovia naňho

nezabudli a ani tento Juhoslovan nezabudol na Košice. Po zápase bol, pochopiteľne, v dobrej nálade a tá mu pretrvala počas celého rozhovoru.

"Tešil som sa do Košíc. Ja sa stále cítim ako Košičan, lebo svoj domov mám 1500 kilometrov odtiaľ. Bol to celkom iný pocit hrať pred týmto publikom. Niečo zvláštne. Veď pred dvoma mesiacmi som tu bol ako miláčik divákov a teraz som hral proti ich mužstvu."

Privítali vás však pekne. Všimli ste si transparent: Vitaj Almir?

"Áno. Fanúšikom musím vzdať kompliment. Veľmi ma prekvapili a aj ja som mal pre nich prekvapenie. Pod dresom Matadoru som mal tričko 1. FC Košice."

Sympatické gesto. Čo vám naň hovorili Púchovčania?

"Neviem, čo budú hovoriť, ale je to jedno. Teraz síce hrám za Púchov, ale svoje pocity nebudem skrývať. Každému ukážem, čo chcem."

Za Košice sa vám nepodarilo skórovať a teraz veľa nechýbalo, aby sa vám to podarilo v drese Púchova práve proti Košiciam...

"Bola to dobrá šanca, keď som išiel sám na brankára. Spomalil som, myslel som si, že nikto nie je za mojím chrbtom. Lazúra som vôbec nevidel, loptu mi vypichol čisto, nebol žiaden kontakt."

Po dvoch vašich centroch z ľavej strany bolo veľmi horúco pred košickou bránou. Najprv hlavičkoval Perniš do žrde a potom sa Breška zaskvel krásnym volejom.

"Po tomto voleji nasledoval roh, z ktorého sme potom strelili vyrovnávajúci gól. Je to futbal. Som profesionál a nemôžem pozerať, že hrám proti Košiciam a teraz budem hrať slabo. Mám rád divákov, ľudí v Košiciach, klub, ale som profesionál."

To je pochopiteľné. Asi uznáte, že Košice hrali nepomerne lepšie ako Púchov. Veď zo začiatku ste nevedeli kam skôr skočiť.

"To je pravda. Preto prišlo i tak skoro k dvojnásobnému striedaniu, keď sme s Holčíkom zasiahli do hry. Potom sme mali i my brejky. Myslím si, že sme mali dosť šťastia, rovnako, ako Košice. Myslím si, že remíza je spravodlivá. Je to však len z môjho pohľadu, čo ja si myslím. Košice mali jasné tutovky, keď boli samí hráči pred Bernadym, či už to bol Miro Sovič, Kozák, Mati alebo Sapara. Nepremenili ich a potvrdilo sa to vaše slovenské... nedáš-dostaneš."

Čo hovoríte na súčasné návštevy v Košiciach?

"To je nádhera, fantázia. Nedá sa to slovom ani vyjadriť. Včera som aj nad tým premýšľal. Keď som tu ja hral, tak v tom čase chodilo 1 500, 2000 divákov. To je úplný opak. Teraz môže mužstvo byť i slabšie, no keď príde taká návšteva, jednoducho hráčov ženie stále dopredu a oni musia naplno hrať. Každý hráč, keď príde do Košíc a vidí 10 000 divákov, povzbudzovanie a potlesky a podobne, psychicky je hneď dole."

V druhom polčase pri jednom ošetrovaní na ihrisku ste sa dali do debaty s domácim hráčom a vaším veľkým kamarátom Ľubomírom Gajdošom. Čo ste si také úsmevné povedali?

"(smiech) Všetko ste videli. Neviem, čo mi presne povedal, ale niečo také, že ´pomaly, kde sa ponáhľaš, čo chceš dať gól, alebo čo?´ Ja som mu povedal: ´Ty si šaleny´ (obrovský smiech)."

Predpokladáme, že ste sa porozprávali aj so svojím bývalým spoluhráčom ešte v drese Nového Pazaru Fahrudinom Aličkovičom.

"Pred zápasom som počul, že bude hrať, tak som bol rád, že nastúpil. Myslím si, že odohral jeden dobrý zápas. Bol to síce len jeho prvý zápas, takže nejaké veľké hodnotenia sa z toho nedajú robiť, ale odohral ho celkom pekne."

Všimli ste si, aké mal číslo na chrbte?

"Samozrejme, moju šestnástku. Po zápase sme si vymenili aj dresy."

V Púchove to máte povolené?

"Samozrejme. Neviem, či sa to môže i v Košiciach, ale ja som len zobral svoju šestnástku, takže... (úsmev)."

Už sa tešíte na Girondins Bordeaux v Pohári UEFA?

"Veľmi. Diváci mi včera kričali, že sa musím naučiť i po francúzsky."

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.