Nedeľa, 13. júna, 2021Meniny má Anton

Ako zo zaprášenej dediny vzniklo veľkomesto

Sportnet|11. aug 2004 o 00:01

Keď básnik lord Byron navštívil v roku 1808 Atény, zistil, čo zostalo zo žiarivého centra civilizácie. Ufúľaná dedina so sotva 5-tisíc obyvateľmi. Takými boli aj v roku 1832, keď Grécko získalo  nezávislosť.

Posledných Turkov vyhnali z Akropoly, ktorú si okupanti prestavali na sklad munície až v roku 1933. Vtedy bol neoficiálnym hlavným mestom peloponézsky prístav Nauplio. Atény sa stali metroplou o rok neskôr.
Keď Atény navštívil v roku 1894 zakladateľ novodobých olympijských hier parížsky barón de Coubertin (*1. 1. 1863 - Ý2. 9. 1937), zbadal jedno  obrovské stavenisko, a iba o niečo výstavnejší zapadákov ako Byron.
Akropola bola stále nehostinnou zrúcaninou, hoci v centre už stáli výstavné budovy. Napríklad palác Záppion, ktorý počas Hier I. olympiády slúžil šermiarom i organizačnému výboru.

Panaténsky štadión - 1896

Moderné Atény načrtli dánski  a nemeckí architekti pre 40-tisíc obyvateľov. Tak si to želal grécky kráľ Oton, a označili ho za megalomana. Ale stavať sa začalo.

Do tohto ruchu patrí aj obdobie Hier I. olympiády 1896, hoci výstavbu zabrzdili finančné suchoty. Pomohol grécky bankár Jorgos Averof, žijúci v Alexandrii. Poslal do Atén milión drachiem v zlate a želal si, aby prvý  štadión olympiád nového veku bol z pentelského mramoru ako Partenón na Akropole.

Postavili ho za 14 mesiacov na pozostatkoch antického športoviska z roku 330 pred. n.l. a nazvajú ho dvojako - Panathinaiko alebo Kallimarmaro. Na súčasných OH budú dejiskom lukostreleckých pretekov a v záverčný deň Hier privítaju na ňom v cieli maratóncov.

Milión  utečnecov  z Turecka - 1922

Najväčší prílev obyvateľstva zaznamenali Atény po roku 1922, keď Grécko prehralo vojnu s Tureckom o maloázijské (v staroveku grécke) územia. Z Osmanskej ríše emigrovalo 1,8 milióna Grékov. Pod Akropolou vznikli celé štvrte nazvané podľa rodiska utečencov. Súčasný architoktonický chaos v meste má  pôvod v tomto období.

Zmena na metropolu  21. storočia: 1997 - 2004

Prvé OH sa pričinili o rozmach Atén čiastočne. Dnes to platí úplne. Grécke hlavné mesto sa mení zo šedivého megapolis s krásnymi fragmentami antiky na metropolu 21. storočia. Oficiálne s 3,1 miliónmi obyvateľov.

Postupne pribudli - dobudované metro, veľké  cestné okruhy, moderné letisko. Na pamätných miestach v centre, kde bolo ešte pred pár rokmi počuť iba vytrubovanie áut, vznikajú pešie zóny. To všetko v prepočte za približne 300 miliárd slovenských korún bez bezpečnostných opatrení (tie si pýtajú ďalších asi 50 miliád korún).

Otvorenie aj "na mori" -  13. 8. 2004

Hry XXVIII. olympiády teda slávnostne otvoria v piatok 13. augusta prakticky na prebudovanom Olympijskom štadióne z roku 1982. Scenár ceremoniálu mal byť štátnym tajomstvom. Preniklo však, že trávnata plocha sa na určitý čas zmení na vodnú hladinu. Najmä pre staroveký "malý svet" boli Gréci kľúčovo námorníci.

Súvisiace články