Nedeľa, 13. júna, 2021Meniny má Anton

Aj nás čaká boj pri Maratóne: kajakársky o medaily

Sportnet|12. aug 2004 o 00:00

Tréner Tibor Soós nie je akurát málovravný. Rád maľuje slovné obrazy. Proti obyčajom zrazu povedal: "Páni, dosť. O pol tretej, na minútu, musím byť v lodenici. Od chlapcov som sa veľa naučil. Tiež o tej výsade kráľov. Dochvíľnosť nebola moja silná stránk

foto

Tréner Tibor Soós nie je akurát málovravný. Rád maľuje slovné obrazy. Proti obyčajom zrazu povedal: "Páni, dosť. O pol tretej, na minútu, musím byť v lodenici. Od chlapcov som sa veľa naučil. Tiež o tej výsade kráľov. Dochvíľnosť nebola moja silná stránka," rozlúčil sa pred lodenicou.

Ešte predtým tlmočil prosbu štvornásobných majstrov sveta a trikrát Európy v štvorkajaku. "Iste by vás nevyhnali, ale s ospravedlnením chcú čas na plné sústredenie v záverečnej príprave. Tréner, teraz budete hovorcom vy," zavelili už dávnejšie, hneď po slávnostnom sľube na Bratislavskom hrade.

Stojac pred modernou lodenicou blízko sútoku Váhu a Nitry sme nemo poklepali na najbližší strom, lebo nie je žiadnym tajomstvom - Richard a Michal Riszdorferovci, Erik Vlček a Juraj Bača chcú domáce športovisko vyzdobiť medailami z Hier XXVIII. olympiády.

Hovorili tak po dvojnásobnom prvenstve (na päťstovke i na olympijskom kilometri) na MS v Seville 2002. Potvrdili to po skvelej obhajobe duply v americkom Gainsville 2003. Nikdy netvrdili - bude to zlato, vždy - chceme sa postaviť na stupeň víťazov.

Všetko sa však začalo oveľa dávnejšie, niekedy v deväťdesiatom roku. Komárňania si postavili peknú lodenicu (dnes na ňu už spomínajú ako na starú), Attila Szabó žal úspechy, v roku 1989 získal v singlkajaku na 10 km svetové prvenstvo. Deti v menšom meste mali veľký vzor.

Hovorcami budú teda nielen Soós, tiež Ladislav Polhammer, tréner mládeže Komárňanského kajak kanoe klubu, a Pavel Blaho, slovenský šéftréner, kanoistický zanietenec, ktorý nemá páru. Na dokreslenie sme vybrali názor aj z druhého brehu rieky. Tej súperiacej, z Maďarska.

Ladislav Polhammer: Bola to skvelá generácia

Ladislav Polhammer je dušou lodenice. Muž v pozadí. Stále trénuje deti. Bez výnimiek a výsad sa staral o lode, výstroj, chod rozvetvenej základne. "Zrazu sa nám začali hrnúť chlapci. Každý chcel vidieť, ako trénuje Attila. Kanoistický recept je jednoduchý - nič neoklamať. Ak idete naplno trebárs päťsto metrov a už sa vám zahmlieva pred očami od únavy, treba skúsiť ešte desať metrov."

Bača, Mišo Riszdorfer, jeho brat Richard, Vlček neprišli do lodenice naraz. Prví dvaja sú ročník 1977, Riči a Erik 1981. "Na prvý pohľad nebol nikto z nich extra talent. Lenže oni skutočne odtrénovali všetko do bodky a pridali si i navyše. Čo je však najdôležitejšie, už ako mládenci vedeli, čo chcú."

Dvojkak Bača - M. Riszdorfer sa stal svetovým šampiónom '98 (500 m) a '99 (1000 m). Boli aj kontinentálnymi majstrami (1999 - 1000 m). Medailoví adepti skončili v Sydney na 1000 m šiesti, čo nebolo až také strašné. Na päťstovke vypadli v semifinále, a to bolelo.

R. Riszdorfer a Vlček dopadli na posledných OH lepšie. Sedeli v štvorkajaku spolu s Jurajom Tarrom a Róbertom Erbanom, ktorý skončil štvrtý. Vlček mal osemnásť, bol najmladším kanoistom v Sydney a s Ričim Riszdorferom juniorským majstrom sveta. V hlave Tibora Soósa i Pavla Blaha sa zrodila myšlienka - dať dokopy dva dvojkajaky.

Tibor Soós: Výhry patria chlapcom

Soós určite nie je mužom v pozadí. Svojský chlap býva prirodzeným lídrom spoločnosti. "Štve ma to. V lodi sedia športovci, ktorí zvíťazia. Oni sú pravým stredobodom na oslavné reči. Tréner je na vysvetľovanie prehier."

Rodený Komárňan si neprisvojuje vznik štvorkajaku. "Po Sydney som začul, že bratia Riszdorferovci túžia sedieť v jednej lodi, čo som považoval za normálne. Čo by bolo s Jurajom a Erikom, neviem, lebo som sa nad tým, našťastie, nemusel zamýšľať. Skúsili sme to s dvoma dvojkajakmi vo väčšej lodi. A vyšlo to. Uznali aj Mišo s Ričim. Nebolo to ľahké rozhodovanie. Veľmi ľúto mi bolo Juraja Tarra."

Potom išlo všetko veľmi rýchlo. Novozostavený štvorkajak vyhral po necelých troch mesiacoch spoločného tréningu majstrovstvá Európy v Szegede na kilometri pred Maďarmi.

"Až tak rýchlo to zasa nešlo. Hneď po výhre na Európe sme na majstrovstvách sveta boli tretí na 500 m a šiesti na olympijskom kilometri. Z dnešného pohľadu nič mimoriadne."

Soós upresňuje éru nepremožiteľnosti od augusta 2002 na MS v Seville. "Začali sme vlastne prehrou v rozjazdách s Nemcami o 0,168 s. Chceli sme zvíťaziť, ísť do finále priamo. Nemcom sme potom vrátili požičané, zlato sme získali s náskokom 0,08 s. K športu treba šťastie," poznamenal tréner. Odvtedy náš štvorkajak prehru nepozná.

Päťdesiatštyriročný Komárňan pridupľoval, čo povedal Polhammer. Pointa úspechu je v túžbe ísť za jedným cieľom. "Nie sú nejakí špeciálni kamaráti. Vedia, čo chcú, dokážu si nepríjemné veci povedať do očí. V lodi sú jeden človek. V tejto sezóne som nepocítil ani náznak rozporov. Chlapci dozreli," naznačil povahu.

Komárňania sú zo špičky najľahší, čo je pri normálnych poveternostných podmienkach úžasná výhoda. "Ich loď má najmenší ponor. Ak by sme si rozfázovali jazdy spomalene, každý kajak medzi zábermi poskočí. Náš najmenej. Ich sila je v pomere k váhe tiež výnimočná," hovoril kouč.

V kanoistike už priamo pri pretekoch žiadnu taktiku nevymyslíte. Odštartujete a pádlujete. "Stratégiu boja si určíme večer pred súťažou. Najprv sa poradím s Palom Blahom, potom ju rozoberieme s chlapcami. Vždy máme pripravených viac variantov, počasie býva nevyspytateľné. V princípe - naším základom je rovnomerná jazda. Štyri približne rovnako rýchle 250-metrové úseky. Nesmieme sa dať strhnúť napríklad trhákom inej lode. Riči, háčik, teda ten, čo sedí v lodi prvý, má tempo v krvi. Tým nechcem povedať, že je v kajaku najdôležitejší, hoci je na tomto poste iste najlepší na svete. Mišo musí presne kopírovať jeho zábery. Erik a Ďuro tlačiť silou, aby to bratia mali ľahšie. Ide o tvrdo nacvičenú spoluprácu."

Chlapci z nášho štvorkajaku sú poverčiví. Potrpia si na rituály. Juraj Bača raz povedal, že je to choroba, ktorá pomáha. Od Soósa vyžadujú jediné. Aby na vážnych pretekoch mal vždy oblečené krátke nohavice spred ôsmich rokov. Bol v nich oblečený pri prvom víťazstve. Prať ich vraj môže. "Už som sa s nimi snažil vybabrať. Na Svetovom pohári som ich nemal a vyhrali. Vidíte - smial som sa im. Pozreli sa tak škaredo, že tie gate došúcham trebárs ešte dva olympijské cykly," zakončil Soós ako vždy, sviežo.

Pavel Blaho: Základom sú americké sústredenia

Šéftréner Pavel Blaho (51 r.) pozná svetovú kanoistiku ako málokto na svete. "Pre mňa je každá loď rovnako dôležitá. Slovensko však nemôže trieštiť sily. Ekonomika nepustí. Štvorkajak je šancou na medailu, mal teda najlepšie podmienky. Pamätám si, ako Szabó v Barcelone obsadil tri súťaže. Doplatil na to. A nielen on. Štvorkajaku chýbalo k bronzu zopár stotín. Túto skúsenosť som si dobre zapamätal."

Komárňania boli štyrikrát za sebou na dlhodobých sústredeniach v Kalifornii a na Floride. Predtým chodili na kratšie obdobia do talianskej Sabaudie. "Nemožno porovnávať. V Taliansku bolo chladnejšie a dva týždne nestačili. V Amerike teplo, na jeseň i skorú jar sa vždy pripravovali vyše mesiaca. Kanoistika je špecifická, veľa sa trénuje, menej súťaží. Je to úžasná drina a záťaž na psychiku. Chlapci boli po každom pobyte o niečo lepší. Nevyčerpali potenciál, hoci dnes už musia viac dbať na intenzitu a správnu regeneráciu než na objemy."

Blaho videl kanál v Schinias pri Maratóne na vlastné oči. Keď tam boli kanoisti pozerali spoza plota na "vylepšovacie" práce.

"Vo februári som zabezpečoval ubytovanie priamo pri športovisku. Nejde o žiaden luxusný hotel, ale vysoký štandard. Tento model sme zvolili pre všetkých - ďaleko od ruchu. S prípravou štvorkajaku som spokojný. Aj nám trochu chýbal súboj s Maďarmi. Žiaľ, regaty v Szegede a priamo v Schinias zrušili. Na májové majstrovstvá Európy do Poznane nemalo význam chodiť. Išlo o dôležité preteky z hľadiska kvalifikácie, štvorkajak mal olympijskú účasť istú."

O kanáli v Schinias idú hrôzostrašné chýry o sile vetra. "Ja som žiadny nezažil, ale domorodci ho nevylučovali. Netvrdili, že je pravidlom, iba možnosťou. S tým, prirodzene, nič nenarobíme. Pripravovali sme sa aj v protivetre a vysokých vlnách, čo bola ďalšia prednosť prípravy v USA. Čiže, nezaskočil by nás, ak by nešlo o víchor za hranicami regulárnosti. Náš ľahký štvorkajak by to dosť znevýhodnilo."

Šéftréner sa v prognózach zhodol so Soósom. "Patríme medzi favoritov spolu s Maďarmi, Nemcami. Veľmi nebezpeční budú Bielorusi, Poliaci, možnože Nóri."

Maďari: Ich chyba, že nešli do Poznane

Maďarské médiá sa zaoberali slovenským štvorkajakom dôkladne. Až nad pomery. Zsolt Gyulai, dvojnásobný olympijský víťaz zo Soulu '88, robí pre Nemzeti Sport odborného poradcu. V denníku uviedol: "Poznanské zlato znamenalo pre nás veľa. Podľa mňa sme Slovákov šokovali spôsobom. Bolo to viac než presvedčivé víťazstvo. Urobili taktickú chybu, že sa vyhli porovnaniu. Pravda, ani my nevieme, v akej forme sú oni. Počul som, že v dobrej."

Ákos Vereckei, olympijský víťaz zo štvorkajaku v Sydney, päťnásobný majster sveta v singli, debli i štvorici: "Chceme vyhrať tak ako Slováci a Nemci. Pozeral som si zloženie celej slovenskej výpravy. Štvorkajak je jediný favorit, celá krajina sa naň spolieha. Som zvedavý, ako tú ťarchu zvládnu."

Tibor Soós a Komárňania, pochopiteľne, po maďarsky vedia a čítajú. Pavel Blaho sa priznal, že mu články chcela preložiť manželka. Naši zásadne nereagujú.


Súvisiace články