akcie, z ktorých strieľali góly a fanúšikovia Tatrana sa mohli tešiť z mnohých ligových víťazstiev. Mužom s takýmito schopnosťami bol v sedemdesiatych rokoch minulého storočia stredopoliar Igor Novák, ktorý patril medzi veľké postavy ako prešovského, tak i československého futbalu. Jeho zdravotné problémy neveštili v posledných týždňoch nič dobré. Hoci sa nejaký čas zdalo, že možno je už z najhoršieho vonku, žiaľ, 58-ročný bývalý čs. reprezentant Igor Novák, ktorý vyhral na domácom a medzinárodnom poli veľa ťažkých zápasov, ten najťažší prehral v pondelok 13. novembra v popoludňajších hodinách.
Smutná správa, ktorá sa rozletela z prešovskej nemocnice, zarmútila veľkú futbalovú rodinu. Zomrel rok a dva dni po smrti Jána Karela, jedného zo svojich učiteľov v kopačkách, ktorý mal veľkú radosť z toho, že ako reprezentant zo začiatku päťdesiatych rokov prispel o dve desaťročia k výchove ďalšieho výborného futbalistu. Igor Novák sa narodil 10. apríla 1948 v Prešove. Ako hráč bol veľkým lokálpatriotom, veď Tatran, s ktorým prežil svoje najkrajšie futbalové roky, opustil až na sklonku kariéry, keď prestúpil do pražského Bohemiansu, kde pod Pospíchalovou taktovkou pôsobil v ročníku 1979/80. To už mal najväčšiu hráčsku slávu za sebou, lebo aj na poslednú víťaznú olympijskú kvalifikáciu s Bulharskom, v ktorej nám pomohol k postupu na OH 1980, hral ešte za Tatran. V jeho drese zažil najväčšiu radosť v ročníku 1972/73, keď hráčsky kolektív v zložení Červeňan, Čabala, J. Mačupa, P. Molnár, Sopko, Semančík, Škorupa, I. Novák, Takács, Turčányi, L. Vankovič, Fatľa, Ľ. Štefan, Onufrák, Pasierb, Bubenko, Štepánek, Komanický pod taktovkou trénera Milana Moravca obsadil po druhýkrát druhé miesto medzi elitou a zopakoval tým najväčší úspech v histórii svojho klubu. Kormidelník bol veľmi hrdý na tohto "japončíka" tak totiž nazval vrtké a technické trio Novák, Bubenko, Komanický ktoré mu robilo futbalovým kumštom veľkú radosť. A nielen jemu. Rok 1972 sa totiž Igorovi mimoriadne vydaril. V ankete o Futbalistu roka skončil za Viktorom a Hagarom, takže na Slovensku bol v tomto rebríčku druhý, čo v tom čase bola mimoriadne veľká pocta. Ešte predtým ho po dobrých výkonoch v lige tréner Václav Ježek pozval 30. augusta na reprezentačný debut proti Holandsku, takže hral proti takým jagavým hviezdam, akými boli Cruyff, Neeskens, Swart, Hulshoff... Podľa mienky odborníkov podal prešovský stredopoliar najhodnotnejší výkon v nedeľu 27. mája 1973 v Prahe na Letnej proti Anglicku, keď prekonal brankára Shiltona. Počas jeho štvrtého reprezentačného štartu vyše 25 tisíc divákov často tlieskalo a tlač sa zhodla v názore, že Igor Novák sa najviditeľnejšie podpísal pod výborný výkon nášho kolektívu. Čs. sport na druhý deň napísal: "Bol šťastným strelcom nášho jediného gólu, ktorý padol po jeho prekrásnej strele. Celý zápas hral dobre. Má rýchly štart na loptu, šikovnú kľučku, ktorou sa vie zbaviť protihráča. Podporoval nielen svoj útok, ale bol veľmi platný i vzadu. Zahral si skutočne akoby hral v Prešove, kde sa hra točí okolo neho." Igor zažil šesť zápasov v drese áčka. Okrem spomínaných dvoch hral ešte proti Poľsku, NDR, Dánsku a Bulharsku. Najsmutnejšie spomienky mal na našu prehru 0:3 v Poľsku. A to nielen preto, že čs. mužstvo tvorili s výnimkou Plassa, Táborského a Jurkanina iba slovenskí hráči, ale aj preto, že spolu s ním hrali v Bydhošti aj ďalší dvaja Prešovčania brankár Červeňan a Komanický. Okrem áčka hral Igor päťkrát za olympionikov, raz za juniorov, takže po skončení aktívnej činnosti mal čo rozdávať v role trénera nielen z reprezentačnej scény, ale aj zo 170 ligových zápasov, ktoré spestril 25 gólmi a nespočetným množstvom finálnych prihrávok. Navyše, skúsenosti nadobudol aj z niekoľkoročného účinkovania Tatrana v II. lige. Preto v nižších súťažiach v Giraltovciach i v Bardejove bol v novej úlohe ako skúsený harcovnik. Lákalo ho však domov. V roku 1987 sa vrátil do Prešova a po päťročnom úsilí s mlaďou získal titul dorasteneckého majstra, ale hlavne vypiplal aj s prispením iných trénerov niekoľkých hráčov, vrátane svojho syna Igora ml., do A mužstva. Zasadal aj na seniorskú lavičku Tatrana. Vedľa skúseného Štefana Nadzama, ktorý sa o triu Novák Bubenko Komanický v úlohe asistentov vyjadroval veľmi pochvalne a videl v nich nádejných trénerov. Igor dokonca sa po Nadzamovom odchode do Hradca dostal na lavičku ako jednotka. S Tatranom postúpil do PVP, kde sa s ním prebojoval do 2. kola. Hoci jeho zverenci obe stretnutia s Realom Zaragoza prehrali, boli prvým celkom v Slovenskej republike, ktorý zdolal viac ako jednu prekážku. Napriek tomu však svoj rodný klub musel opustiť, čo na vrcholnej scéne využili v Bardejove, v Ružomberku i
Posledná rozlúčka s Igorom Novákom bude zajtra o 11.00 hod. v prešovskom Dome smútku.
so 15:00
