Konečne prelomili jednogólovú hranicu. Toto konštatovanie platí pre druholigistov Trebišova, ktorí v uplynulom kole na pôde žilinského béčka uhrali cennú remízu, keď dokázali dva razy skórovať, čo sa im podarilo prvý raz v ročníku . Slavoj nastúpil aj s novou posilou – Lukášom Šimkom, ktorému sme dali priestor na dialóg.

Pristavme sa najprv pri vašom angažovaní v Zemplíne. S mužstvom ste boli iba pár hodín a už ste si obliekli súťažný dres...

„Trebišov mal o mňa najvážnejší záujem. Hlavne tréner Desiatnik bol tým, kto ma chcel v mužstve. V utorok som prišiel na prvý tréning, podpísal hosťovačku do konca ročníka a v stredu som už bol na zápasovej súpiske.“

V rozhovore pred dvoma mesiacmi  ste naznačili, že sa liečite a nemyslíte na ďalšie angažmán. Hoci ste už vtedy avizovali, že sa túžite v kariére posunúť ďalej. Vaše zotrvanie v Tatrane Prešov po vypršaní zmluvy  už nebolo aktuálne?

„V ostatných dvoch týždňoch som trénoval s Tatranom, predtým som nikde netrénoval, pripravoval som sa sám.  Pôsobenie v Prešove nebolo aktuálne, mám však dobrý vzťah s trénerom Petrášom, on chápal, že som chcel zamieriť do vyššej súťaže. Čakal som na to, ako sa vykryštalizujú niektoré možnosti z iných klubov. Medzi ponukami bola aj z prvej ligy. Napokon som zakotvil v Slavoji, čo považujem za dobrý štart, však od novembra minulého roka som nehral v majstrovskom zápase.“

Boli ste nervózny pred vašou premiérou v novom kolektíve?

„Z futbalového hľadiska ani nie, len sa trošku  obávam, aby sa mi neobnovilo zranenie, takže je tam stále nejaký blok. Našťastie  dopadlo to dobre, všetko je v poriadku.“

Kondične ste necítili nejaké  resty?

„Myslím si, že fyzička ma poslúchala, snažil som sa v predošlom období dobre pripraviť, lebo som vedel, že pokiaľ niekde prídem, tak budú na mňa kladené iné nároky.“

V Slavoji ste našli známu tvár – brankára Vincléra, s ktorým ste boli predtým vedno v Tatrane. Koho ste ešte z partie poznali?

„Trochu Vojtoviča a Špaka, lebo sme rovnaký ročník narodenia a hrali sme proti sebe aj sme boli na nejakých spoločných akciách.“

Pod Dubňom ste sa ukázali na vašom obvyklom poste pravého beka?

„Nie, hral som na ľavej strane obrany. Ale ani tento flek mi nie je úplne cudzí, lebo Marek Petruš ma v sedemnástke i devätnástke dával naľavo, takže skúsenosti mám, hoci medzi mužmi to bola moja premiéra.“

Aký dojem na vás urobilo druholigové zápolenie, v čom to bolo náročnejšie než v tretej lige?

„Bolo to rýchlejšie, dynamickejšie, celkove úroveň diania kvalitnejšia. Zvlášť keď sme hrali proti mladým a behavým chlapcom zo Žiliny.“

Bod teší, hoci začiatok vás určite zaskočil v podobe inkasovaného vlastenca...

„Nastúpili sme organizovane v defenzíve, domácich sme nepúšťali do nejakých možností, no zrazu prišiel tento moment. Postupne sme sa otriasli a pokračovali sme ďalej v tom, čo sme chceli hrať.“

Dva razy ste prehrávali, no zakaždým ste vyrovnali. Určite v závere vám však nebolo všetko jedno, keď prišla červená karta a  tím zostal oslabený. Pomohla vám i šťastena?

„Domáci vsadili všetko na ofenzívu, nasadili ďalšieho útočníka, vyskytlo sa viac závarov, no našťastie nás podržal brankár. Celkove domáci boli lepším tímom smerom dopredu. Mali viac možností, ale ustáli sme to a nedovolili sme súperovi, aby nás zarmútil.“