Naozaj skvelý výsledok dosiahli v uplynulom druholigovom kole futbalisti Košíc, ktorí vyhrali na pôde vedúcej Dubnice nad Váhom. Týmto víťazstvom potešili nielen seba, ale aj ďalších rivalov Považanov. Možno vzhľadom na postavenie súperov bol úspech FC  doslova senzačný, no tréner Marek Fabuľa naznačil, že potenciál svojich zverencov je predurčený na podobné zápisy.

Čo musí tím predviesť, aby obstál na pôde lídra a čo ste teda zverencom pred zápasom prízvukovali?

„My sme mali výkony veľmi dobré aj predtým, v každom zápase sme si vedeli vytvoriť šance, len slabšia efektivita bola naším najväčším nepriateľom. Preto sme kládli dôraz nielen teraz, ale v uplynulých dueloch, na to, aby sme hneť tú „prvú“ premenili a by to nebolo prešpekulované. V Dubnici sme stavili na to, aby boli chlapci sebavedomí, nie ustráchaní, aby nečakali na prvú facku, po ktorej by začali hrať. Forsírovali sme myšlienku, že treba pokračovať v tých výkonoch, ktoré odvádzali dosiaľ, hrať kolektívne a hru podložiť nejakým gólom. Výkon bol kvalitný a som rád, že prišla čerešnička v podobe cenného výsledku.“

Nazdávate sa, že z vás domáci nemali nejaké „vetry“ a mysleli si, že výhra príde akosi automaticky?

„Neviem na to odpovedať. Viem však to, že my sme sa hotovali na tento zápas ako na každý iný, hoci sme urobili nejaké taktické zmeny, avšak nebolo to nič svetoborné. Išlo nám o to popasovať sa lepšie so zakončením. Však predtým s Púchovom doma sme mali 26 striel, teraz 21 streleckých pokusov, čo je jasný dôkaz, ktorý vyvracia teóriu, že hráme defenzívne. My sa všade snažíme o ofenzívny futbal a to, že majú s nami súperi problém, nás teší. Potrebujeme však dávať viac gólov. Určite táto výhra nám pomôže vo zvyšovaní sebavedomia.“

Do prestávky sa skóre nemenilo, hralo  sa skôr medzi šestnástkami?

„Práveže nie. Už do prestávky sme mali na konte desať striel, no stále sme museli dávať pozor na nebezpečné akcie domácich a dva razy nás brankár Gejza Pulen musel zachraňovať.  Súper má nepochybne svoju kvalitu, ale my sme ho možno zaskočili tým, že sme boli ešte priamočiarejší a agresívnejší v niektorých činnostiach a tlačili sme sa do zakončenia. Mali sme už v prvom polčase nejaké príležitosti, ktoré takpovediac lízali bránu súpera, ale gól prišiel až po zmene strán.“

Bolo to po štandardnej situácii – rohovom kope, čo je pre váš tím netypické...

„Prvý raz od môjho nástupu k mužstvu sme takto skórovali. Pre hostiteľov to bol šok, nás to vzpružilo, do mužstva prišla nesmierna energia. Na chlapcoch bolo vidno sebavedomie, ešte viac uverili tomu, že môžu vyhrať. Prišli aj ďalšie možnosti  a mohli sme to spečatiť ďalším gólom už skôr, ale chýbali nám detaily k druhému zásahu, ktorý by spôsobil, že by sme duel dohrali vo väčšom pokoji.“

Prišli potom  aj pasáže, keď vám nebolo do smiechu?

„Samozrejme. Domáci tréner urobil striedania, pridal ďalšieho urasteného hráča a každá vysoká lopta do našej šestnástky bola nepríjemná. Dubničania majú značnú silu v ofenzíve v podobe Vujoševiča či Kuzmu a tak sme sa museli obracať, aby sme eliminovali pokusy domácich. Potešilo ma však, že sme koncentrovaným výkonom súpera nepustili do vyloženej šance.“