TRNAVA (SFZ) – V dôstojnom, peknom a futbalovo kvalitnom finále európskeho šampionátu hráčov do 19 rokov sa po gólovo lepšie zvládnutom predĺžení tešia z titulu Angličania. Po roku 2017 druhý raz v histórii. Ak stále platí, že sláva víťazom, česť porazeným, tak Izraelčania si za výkon - v celom turnaji i v samotnom finále – uznanie zaslúžia stonásobne.

Pred návštevou 3000 divákov, pred očami generality UEFA na čele s generálnym sekretárom UEFA Theodorom Theodorisom a viecprezidentom UEFA Zbigniewom Boniekom boli aktérmi zápasového vrcholu (ne)očakávané tímy. S Anglcikom sa v prognózach počítalo, s Izraelom ani náhodou.  

A predsa to boli chlapci zo Svätej zeme, ktorí dodali poslednému stretnutiu na turnaji potrebný náboj napätia, pozitívnych emócií aj futbalovej kvality. Papieroví favoriti z Anglicka mali rešpekt a bolo to cítiť aj na ich hre. Nedominovali na trávniku, nedostali súpera pod tlak, nevnútili mu svoj spôsob hry tak, ako tomu bolo v prvom vzájomnom zápase ešte v B-skupine v Žiari nad Hronom.

Polčasové ukazovatele mali vo všetkom lepšie Izraelčania – držanie lopty, počet striel, aj dosiahnutý gól. Navrch mali i v očiach divákov a fanúšikov, prezentovali sa odhodlaním, šikovnosťou a ako to od nich chcel tréner aj veľkým srdcom, do zápasu sa vložili celí, tí na ihrisku aj tí na lavičke.

Takže po 40 minútach prišlo, čo muselo – Izrael získal náskok, Gloukh si aj v šestnástke dovolil ukázať, akým je majstrom pri narábaní s loptou, pri získaní priestoru, pri nechytateľnej strele. Kto chcel čerešničku na izraelskej futbalovej torte, ten ju mal!

Jasné, že to tak ale nemohlo ostať. Už prestávka mnohé zmenila, tréner Ian Foster napumpoval  do žíl svojich hráčov ďalšiu silu. Odkiaľ ju „Angláni“ nabrali, vedia najlepšie sami, po návrate z kabíny pridali na otáčkach, ich výkon stúpol a vyrovanie Doylea bolo logické.

Lenže ak niekto čakal, že naštartovaní „levi“ za ďalších štyridsať minút zhltnú síce subtílnejších, ale fyzicky zdatných súperov, sekol sa v odhade. Izraelačania vydali zo seba všetko, čo môže v 19-ročných futbalových telách byť. Mohlo sa rozhodnúť na jednej i druhej strane, Chukwuemeka trafil žrď, Gurno hlavičkoval zblízka pre Coxa chytateľne. 

Šlo sa preto do predĺženia – a v ňom sa rozhodlo. Prvá polovica nadstaveného času len potvrdila napísané, papierový favorit šiel za víťazstvom, papierový outsider mu robil problémy a sympaticky chcel svoje snaženie dotiahnuť do šokujúceho konca. Veď možno len raz za život či kariéru boli hráči Ofira Haima tak blízko k futbalovému zlatu...

Papierové prognózy potvrdili Chukwuemeka, keď loptu vniesol telom do bránky, a Aaron Ramsey napálil do prázdnej siete z pozície, keď jednoducho musel.

Takže ešte raz a poctivo: sláva anglickým víťazom, česť izraelským porazeným.

HLASY PO ZÁPASE
Ian Foster, tréner Anglicka: „Moje uznanie Izraelu, v prvom polčase bol ďaleko lepším tímom. Mohli sme byť radi, že do prestávky sme inkasovali iba raz. Potom, v polčasovej prestávke sme zmenili pár vecí a myslím si, že v priebehu druhých 45 minút a v predĺžení sme zaslúžene dokráčali k víťazstvu. Moji hráči pracovali naozaj tvrdo, veľmi tvrdo. Mám z nich radosť. Nielen na tomto turnaji, ale už v kvalifikácii, v ktorej sme si vybojovali účasť na šampionáte.“

Ofir Haim, tréner Izraela: „Hrali sme vynikajúci futbal, bolo to úžasné. Keď som to ako tréner sledoval z lavičky, ani som nemohol uveriť, že toto je môj tím. Sme schopní hrať veľmi dobre, ale v tomto zápase som videl najlepší futbal môjho tímu mužstva. Som veľmi hrdý na týchto mojich hráčov, nechali na ihrisku všetko, celé srdce.“