BRATISLAVA (SFZ/SRO) - Ján Kováčik odpovedal na otázky redaktora Slovenského rozhlasu Vladimíra Pančíka

Slovensko má za sebou historickú futbalovú kvalifikáciu, po prvýkrát sa dostalo na ME a teraz zažije premiérový žreb tohto vrcholného podujatia. Ako sa, vy osobne, tešíte do Paríža?

Teším sa, pretože to čo je prvýkrát je výnimočné, má to svoje nezameniteľné čaro a verím, že to bude aj teraz.

Kedy ste začali rozmýšľať nad tým akých súperov by ste si na turnaji želali?

Ja som skôr začal tým, koho by som nechcel z prvého koša a už som to niekoľkokrát povedal - určite nie Španielsko a Belgicko.

Španielsko a Belgicko sú silní súperi. Milan Lešický povedal, že vyhovovať by nám mohlo Anglicko. Chceli by ste ho za súpera?

S nimi si zahráme v najbližšej kvalifikácii, ale aj na Eure by to malo svoj náboj. Anglicko prešlo kvalifikáciou bez zaváhania, takže by to bolo určite zaujímavé. Ale keby som mal povedať, koho by som si želal, tak by to bolo Francúzsko.

Francúzi, ako domáci, budú pod obrovským tlakom, vychádzata aj z tohto hľadiska?

Vychádzam z toho, že oni budú musieť a my môžeme. Registrujem aj, že vo vnútri tímu nie sú úplne ideálne vzťahy, vstupujú do toho politici s tým, že kto by mal alebo nemal reprezentovať. Toto všetko môže zohrať istú úlohu.

Čo sa týka druhého koša tam je Ukrajina a tréner Kozák si vôbec neželá Chorvátsko, ktorý považuje za veľmi silný tím. Aké sú Vaše voľby?

Tu sa absolútne zhodujem s trénerom Kozákom, že Chorvátsko je veľmi ťažký a pre našich fanúšikov možno nie až taký atraktívny súper a to isté sa dá povedať aj o Ukrajine. Čo sa týka Talianska, viem si predstaviť aj, že by sme zopakovali úspech z MS, ale rozhodovať bude veľa faktorov - forma hráčov, ich zdravotný stav, či budú hrávať vo svojich kluboch. Záležať bude aj na celkovej atmosfére v tíme, ktorú verím, že spoločne s trénermi a realizačným tímom sa nám podarí vytvoriť tak, aby zodpovedal významu a výnimočnosti takého podujatia akým je záverečný turnaj ME.

V treťom koši sú nám regionálne blízki súperi, s ktorými sa môžeme stretnúť až vo vyraďovacej fáze. Nie je vám ľúto, že sa nestretneme v skupine, napríklad, s Českou republikou?

Nie, myslím si, že je dobré, že sme v jednom koši, aj preto, že ten regionálny náboj môže prísť po tom, čo sa niekomu z nás podarí postúpiť a je možné, že na seba narazíme.

A čo štvrtý koš?

Nechcel by som Albánsko. Je to nevyspytateľné mužstvo, z pohľadu nášho fanúšika nie príliš atraktívne, ktoré môže byť veľmi nebezpečné.

Žreb sa uskutoční v Paríži v časoch, kedy nie tak dávno, sa tam uskutočnili teroristické útoky. Nemáte strach tam cestovať?

Strach nemám, aj keď určite každý z nás bude mať v pamäti uložené čo sa v Paríži stalo pred niekoľkými týždňami alebo aj začiatkom tohto roka. Ale bolo by veľmi zlé, keby sme sa kvôli tomu mali prestať stretávať, prestali sa organizovať také podujatia ako sú ME. Bola by to cesta do pekla a presne to by páchatelia teroristických útokov chceli dosiahnuť. Ja verím, že všetko prebehne v poriadku tak ako má a baviť sa budeme len o výsledkoch žrebu a čo to pre našu reprezentáciu bude znamenať.