Po štyroch kolách v 9. lige ObFZ Prešov majú futbalisti FK Furča Haniska na konte dve víťazstvá, jednu remízu a jednu prehru. S trénerom Ľubomírom Kočíkom sa rozprávali o všetkých doterajším vystúpeniach jeho zverencov.

Včerajšie 4. kolo, Poloma – Haniska 3:3 (0:2), hostia v poslednej minúte prvého polčasu poistili najtesnejšie vedenie gólom do šatne z pokutového kopu. Domáci v 53. minúte znížili rovnako zo značky bieleho bodu, no málo vídané, ten istý hráč (Tomáš Chovanec) si dal onedlho „vlastenca“ – 1:3. Poloma však mala výborný finiš, sedem minút pred oficiálnym koncom - a potom aj v 6. minúte nastaveného času, dvakrát skórovala.

Ľ. Kočík: „Ešte som to nerozdýchal. Zápas to bol veľmi dobrý, v pohybe. Súper často nakopával lopty do našej šestnástky, pravdupovediac na zlom teréne sa tento spôsob boja ukázal ako vcelku účinný. No hlavne bojovali do konca. My sme hrali viac kombinačne, čo nám aj vyhovovalo, no škoda toho záveru. Doplatili sme na chyby. Napriek tomu hráčom ďakujem za hru, za snahu naplno bodovať, no futbal je nevyspytateľný.“

3. kolo, Haniska – Fričovce 1:1 (1:0).

Ľ. Kočík: „Prvý polčas v našom podaní paráda, no jeden gól z toľkých šancí bol žalostne málo. Vypomstilo sa nám to po výmene strán, kedy sme hrali bez iskry, nasadenia, prepustili aktivitu domácim. Deľba bodov bola spravodlivá.“  

2. kolo, Žipov – Haniska 2:1 (1:1), domáci sa ujali vedenia už v 3. minúte, na konci úvodnej štvrťhodiny hostia vyrovnali. Rozhodnutie padlo v 69. minúte...

Ľ. Kočík: „Radšej by som toto stretnutie ani nehodnotil. Nehrali sme zle, no mohli sme lepšie, keby sa niektorí hráči dokázali viac sústrediť na svoj výkon, než na rozhodcu. Mrzí ma preto hlavne spôsob, akým sme ponúkli víťazstvo domácim.“  

1. kolo, Haniska – FK Žehňa – AG 5:0 (2:0). Na 2:0 zvyšovali domáci z penalty sekundy pred polčasovou prestávku. V druhom dejstve im k trom bodom pomohol súper, spôsobom jemu vlastným.  

Ľ. Kočík: „Aj keď už ide o úplne iný subjekt, oprášil som spomienky na moje trénerské začiatky v tejto obci. Niektorých chlapcov som aj trénoval. Futbal hrať vedia, snažili sa kombinovať - no tá ich disciplína. Po druhom góle už boli rozháraní, vinu hľadal každý v tom druhom. Milé však od nich, že vedeli, čo sa sluší, pozdravili pri príchode aj odchode. A úsmevne utrúsili na moju adresu, vraj: Trener poce ku nam, my vas chceme. Aj pre takého momenty sa rád pohybujem vo futbalovom prostredí.“