Ochotne si pobalil veci a vydal sa v ústrety novej výzve

Šéfredaktor|18. nov 2020 o 07:20

M. Horodník si pochvaľuje dianie na Záhorí

Aj pred týmto druholigovým ročníkom niektorí hráči z východu zamierili do klubov v iných kútoch republiky. Medzi nimi i Michal Horodník, ktorý si vyzliekol bardejovský dres a ocitol sa v košiari Skalice. Rozšíril tak ekipu východniarov v tomto klube, do ktorej tak okrem trénera Jozefa Kostelníka patria aj Ján Mizerák, Richard Nemergut či Jakub Škovran. Aj o tom, ako sa aklimatizoval na Záhorí, sme s ním debatovali.


Ako ste prijali informáciu, že súťaž bude predsa pokračovať?

„Potešil som sa, a nielen ja, ale celý kolektív. Každý predsa chce súťažiť, nie vyčkávať a iba trénovať.“

Nebude jednoduché dostať sa do primeranej formy, že?

„Pre každého to bude rovnaké, takže sa nikto nemôže na prestávku vyhovárať.“

Ako prebiehal tréningový proces počas nútenej pauzy?

„Najprv sme zostali v Skalici a trénovali v skupinkách, neskôr tak učinili iba domáci hráči, ostatní odinakiaľ vrátane mňa sa vrátili domov a pripravovali sa individuálne. Teraz už beží klasický tréningový proces celého mužstva. Je to predsa len iné a vychutnávame si to.“

Čo podmienilo váš odchod na Záhorie?

„V Bardejove mi končilo hosťovanie z Popradu, s ktorým som však nebol v kontakte. V Partizáne to bolo také všelijaké, chýbala istota, do toho prišla korona, takže som sa rozhodol pre zmenu dresu. Ozvala sa mi Skalica s lepšou ponukou a tak som nezaváhal. Okrem toho predtým som pôsobil iba v kluboch na východnom Slovensku a chcel som si oprobovať futbal inde. Preto som sa potešil tejto možnosti.“

Takže ste spokojný?

„Určite, všetko si pochvaľujem.“

Môžete porovnať fungovanie klubov na východe a západe Slovenska?

„Neviem, či by som to mal povedať takto, ale na západe je väčšia istota, stabilita aj po stránke financií. Zažil som to však predtým i na východe v Košiciach či Poprade a aj Bardejovčania sa tiež snažili urobiť maximum. Všetka česť, nemôžem povedať ani jedno krivé slovo, ale teraz je to predsa iné.“

Pred pár rokmi boli v Skalici viacerí hráči s amatérskym štatútom a popri futbale mali zamestnanie. Funguje to tak stále?

„Nie, teraz je to už na profesionálnej báze.“

Rozhodne vás muselo hriať na duši, že ste sa dostali okamžite od začiatku do základnej zostavy...

„Odohral som s výnimkou tuším troch stretnutí, keď som bol zranený, všetky zápasy a teší ma dôvera od trénera.“

Nastupujete na obvyklom poste?

„Viac sa pohybujem do strany , predtým som bol v pozícii falošného útočníka, podhrotového hráča, momentálne som viac na ľavej čiare. Podarilo sa mi dať dosiaľ dva góly.“

Ambície mužstva sú vysoké, prejavuje sa to v dajakom výraznom tlaku na mužstvo?

„Chceme byť čo najvyššie, ale nikto na nás netlačí, nikto nehovorí o prvenstve. Vybudoval sa nový kolektív, všetko chce svoj čas.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu: