Stretnutie 2. kola Európskej ligy UEFA Arsenal Londýn – FC Dundalk (3:0) sa veľmi príjemne sledovalo predsedovi Východoslovenského futbalového zväzu a prvému viceprezidentovi SFZ Richardovi Havrillovi. Bývalý medzinárodný rozhodca totiž videl v akcii troch svojich nasledovníkov zo svojho regiónu! Hlavným rozhodcom stretnutia bol Košičan Filip Glova, jeho asistentmi boli Peter Bednár zo Spišskej Novej Vsi a František Ferenc z Bardejova.

„Som veľmi rád, že nastala taká historická chvíľa a na štadióne Arsenalu rozhodovali traja východniari. Svedčí to o dobrej práci Komisie rozhodcov VsFZ, ktorú vedie Gabriel Ádám, ale i KR SFZ pod vedením Mariána Ružbarského. Vedeli sme o tom, že Filip je talentovaný rozhodca a som presvedčený o tom, že to dotiahne ešte ďalej vo svojej kariére. Určite to nebol jeho strop,“ povedal Richard Havrilla.

O stretnutí sme sa porozprávali aj s 32-ročným hlavným rozhodcom stretnutia Filipom Glovom.

Ako sa vám rozhodovalo na Emirates Stadium?

„Dobre. Všetko bolo v poriadku.“

Obišli vás sporné momenty, bol to vcelku pohodový zápas?

„Boli dve sporné situácie, ale vyriešil som ich správne. V jednej situácii sa domáci dožadovali jedenástky a druhá situácia bola tiež hraničná, ale aj táto bola v poriadku.“

Asi najväčším lajtmotívom celého stretnutia bol jeden štatistický ukazovateľ, ktorý azda ani nemá obdobu na tejto úrovni. Nehovoriac, že išlo o duel anglického a írskeho tímu. V kolónke fauly totiž svieti neuveriteľné skóre 20:0! Je možné, že írsky celok, ktorý sa väčšinou bránil (celkový počet striel 18:3, rohy 15:2), nevyrobil ani jediný faul za celý zápas?

„20:0? Akože hostia ani raz nefaulovali? To nie... To musí byť nejaká chyba. Podľa mňa to nie je možné.“

Viaceré zahraničné stránky, medzi nimi aj oficiálna stránka UEFA, však uvádza presne takýto údaj.

„Nie, to určite nie. Ja si pamätám na minimálne 3-4 fauly, ktoré mali hostia. V štatistikách musí byť nejaká chyba. Ale inak, hralo sa celkom slušne, bez kariet. Arsenal hrá technický futbal. Domáci dominovali na lopte, čo bolo aj náročné pre rozhodcu, lebo po celý čas sa hralo okolo pokutového územia Dundalku, prípadne priamo v ňom. Neustále sa niečo dialo, množstvo zblokovaných a odrazených striel.“

Delegátom stretnutia bol bývalý známy škótsky rozhodca Hugh Dallas, ktorý je aj podpredsedom Komisie rozhodcov UEFA. Čo vám vravel po stretnutí?

„Bol maximálne spokojný. Tým, že bol na mojom stretnutí, beriem to aj ako znak, že sa so mnou možno ráta do budúcna.“

Hugh Dallas rozhodoval v ére Ľuboša Micheľa. Bol aj on na pretrase?

„Áno. Hovorili sme o ňom na spoločnej oficiálnej pozápasovej večeri. Debatovali sme o všeličom možnom a aj o Ľubošovi. Osobne som ani nevedel, že práve Hugh Dallas bol štvrtým rozhodcom v pamätnom semifinále EURA 2000 Francúzsko – Portugalsko, keď sa za stavu 1:1 predlžovalo a v 117. minúte asistent Igor Šramka avizoval ruku portugalského obrancu Abela Xaviera a po rozhodcovskej diskusii nariadil Rakúšan Benkö pokutový kop, ktorú Zidane premenil. Bolo to jedno z najpamätnejších zásadných rozhodnutí asistenta v histórii futbalu. Hugh Dallas vravel, že s nebohým Igorom Šramkom boli veľmi veľkí kamaráti. Opisoval nám, ako to potom celé prebiehalo v zákulisí. Zo strany Portugalčanov boli obrovské protesty, rôzne ataky, za čo následne dostali polročné tresty.“

Keď ste sa dozvedeli, že idete na Emirates Stadium, aká bola vaša reakcia?

„Priznám sa, že som mal zimomriavky. Už len zvučnosť Arsenalu je obrovská. Ide o špičkové mužstvo. Pocity boli pozitívne, ale zároveň som si uvedomoval aj obrovskú zodpovednosť. Nestáva sa často, aby išiel slovenský arbiter rozhodovať na štadión Arsenalu. Navyše, keď som videl, že observerom bude Hugh Dallas, tak miera zodpovednosti sa zdvojnásobila.“

Ako hlavný rozhodca ste ešte na väčšom štadióne nerozhodovali.

„To veru nie. Na medzinárodnej scéne som už rozhodoval rôzne stretnutia, ale na takom štadióne ešte nie. Škoda, že neboli diváci. Na druhej strane, ani som si veľkosť štadióna nevnímal, keďže už pred tým som v pozícii štvrtého rozhodcu absolvoval pri Ivanovi Kružliakovi stretnutia na štadiónoch FC Liverpool či Manchesteru City.“

Čo vám bude pripomínať toto stretnutie? Odniesli ste si z tohto zápasu niečo špeciálne?

„Asi skutočnosť, že je to prvý z mojich najväčších zápasov v kariére a asi aj jeden z najdôležitejších - ak zoberieme do úvahy kombináciu Arsenal – Hugh Dallas. Na druhej strane si odnášam domov veľmi dobré pocity. Musím priznať, že som sa cítil vynikajúco na hracej ploche. Či už po mentálnej alebo fyzickej stránke. Hráči oboch tímov úplne akceptovali a rešpektovali každý môj verdikt. Stretnutie sa síce skončilo jednoznačným výsledkom, ale dlho bol bezgólový stav. V skupinovej fáze je stále o čo hrať za každého stavu. Už sme sa neraz mohli presvedčiť, že pri rovnosti bodov rozhoduje každý strelený či inkasovaný gól.“

O výsledku sa vlastne rozhodlo v priebehu piatich minút. V rozmedzí 42.-47. minúty padli všetky tri góly.

„Áno, je to tak. Oba tímy však išli naplno až do konca. Opakujem, cítil som sa v tomto zápase veľmi dobre. Výborne sa mi aj behalo, čo vysoko kvitoval aj Hugh Dallas.“

Keď sme už pri tom, Ľuboš Micheľ svojho času priznal, že najlepší trávnik vo svojej kariére zažil na bývalom štadióne Arsenalu v Highbury. Predpokladáme, že podobné je to aj na Emirates Stadium.

„Môžem potvrdiť. Všetky anglické tímy majú neskutočné trávniky. Napríklad, teraz sme mali deň pred zápasom tréning na Emirates Stadium a prišiel za nami trávnikár. Po krátkom rozhovore sa nás spýtal, kde sa budeme pripravovať. Ukázal som mu miesto a on hneď zareagoval, že super, lebo by nebol veľmi rád, keby sme išli tam, tam a tam. Vedel, kde má slabšiu trávu, kde dostal trávnik viac zabrať. Priznám sa však, že trávnik bol naozaj ako perinka. Mne, ako rozhodcovi sa po ňom perfektne pohybovalo, hráči to musia dvojnásobne oceniť.“