Trénuje, kosí ihrisko a ako 60-ročný chytá. Futbal je jeho srdcovkou

Kosíte ihrisko, trénujete a vo veku 60 rokov aj chytáte. Ako to všetko stíhate?

Len doplním, som tiež predsedom klubu, manažérom a vodičom autobusu. Futbal je moja srdcovka a keď človek chce, všetko sa dá. Venujem sa mu sedem dní v týždni, niekedy sa v noci budím s tým, čo treba spraviť. Ale človeka to baví. I keď popri práci je to náročné.

Akú prácu vykonávate v osobnom živote?

Som predseda Urbariátu, teda spravujem lesy.

Čo všetko musíte v klube vykonávať?

Cez obdobie prestupov sledovať ISSF. Dvakrát do týždňa pokosiť ihrisko, pred zápasom spraviť čiary. Sú tu aj tréningy, preto treba riešiť pranie. Tiež treba poliať a pohnojiť ihrisko, keď sú akcie, rozložiť stany a lavice. Ale to všetko robí človek s láskou. Baví ma to a len ťažko by som bez toho žil. Nedávno sme rozširovali ihrisko, aby sme spĺňali normy UEFA. Teraz ku nám môže prísť aj Tatran Prešov.

Kedy spíte?

V noci ako každý. Štyri hodinky mi ale musia stačiť.

Máte 60 rokov. Je pravda, že stále chytávate?

Áno, nemám s tým problém. Za tie roky chytám viac hlavou ako telom, predvídam situácie, aby som sa správne postavil. Zbytočne sa nehádžem, na zem idem len vtedy, keď treba. Mám skoro dva metre, takže aj to je trošku výhoda. Musím ale priznať, robinzonádu už nedám.

Ako sa po zápase cítite? Isto ste rozbitý.

Ani nie. Keď som medzi mladými, cítim sa mladý. A to je recept na zdravie pre mojich rovesníkov. Hýbať sa a hýbať sa. Šport je dôležitou súčasťou každého človeka. Pokiaľ mi bude zdravie dovoľovať, stále budem aktívne hrávať futbal. Teraz ma trochu zabrzdila korona prestávka, ale sadol som na bicykel a každý deň som dal 50 kilometrov.

V logu klubu máte číslo 2012. Čo to znamená?

Je to rok založenia. Žiaľ, 22 rokov tu mal futbal prestávku, pretože sme mali hráčov v susedných Kojaticiach. Potom však prišiel zlom.

A pri zrode ste stáli vy.

Dá sa to tak povedať. Ale nebol som sám, pomáhala mi mladá generácia. Som veľmi rád, že sa opäť u nás hrá futbal, radosť má z toho aj obec, ktorá nás podporuje. Teraz sme tu výborná partia, ktorá má smelé ambície.

Aké?

V novej sezóne chceme jednoznačne postúpiť z ôsmej do siedmej ligy. Máme na to krásny areál a chceme budovať aj tribúnu. Zabrzdilo nás trošku, že nám miestni Rómovi minule poničili ihrisko na svojom turnaji, ale už sa dáva dokopy.

U vás máte veľké rómske osady. Hrávajú za vás aj miestni?

Hrávali. Ale už nemajú záujem, stále s nimi boli len hádky. Je náročné sa s nimi dohodnúť. Keď nemajú záujem, tak nech sa pozerajú. Akurát máme v žiakoch troch chlapcov, ktorí sú šikovní.

Koľko chodí u vás na futbal divákov?

Veru statočne, niekedy aj tristo. Teraz sme pritiahli viacero nových hráčov a ak budú dobré výsledky, prídu aj ľudia z okolitých dedín.

Ako sa futbal za posledné roky zmenil?

Tak veľkou zmenou je, že kedysi sme zápisy písali ručne a teraz sa všetko robí elektronicky. Internet musí byť na ploche a každý si potom vie pozrieť hneď po zápase aké sú ostatné výsledky. Je jedno či je to ôsma alebo siedma liga. Veľa ľudí to najskôr kritizovalo, no podľa mňa je to veľmi dobrá vec. Žijeme v modernej dobe, preto sa s tým musíme všetci naučiť vychádzať. Aj my starší.

Aké boli ihriská za vašich čias a aké sú teraz?

Boli zlé. Aj u nás to nebolo bohvie čo, ale teraz sa o to staráme a je to aj vidieť. Na tréningoch nekopeme na bránu, aby sme nevydrali šestnástky, ale máme ďalšiu bránu, ktorú si posúvame. Chodí nás aj 28 hráčov, takže je to radosť. Stretávame sa dvakrát do týždňa, všetci sa už tešíme na štart novej sezóny.