Prvolezci to majú ťažké, občas aj vlastnou vinou

Prvolezci to majú vždy ťažké. Prvolezci to však majú aj uľahčené. Zdanlivo sa tieto výroky vylučujú, ak však pripustíme, že minca má dve strany, že život nie je čierno-biely, že veci a javy majú svoje za aj proti, že napríklad pohľad Nórov a Britov na Amundsenovo dobytie južného pólu sa zásadne odlišujú, že Churchill síce vzdoroval Hitlerovi ako jeden z prvých, ale mal aj mizerné pasáže v CV, môžeme prvolezcom priznať mnohé, dokonca aj diametrálne odlišné hodnotenie a mať pochopenie aj pre ich prípadné slabosti a zlyhania pri prvovýstupoch...

Ako prvolezec idete tam a tadiaľ, kde ešte nikto nebol a kadiaľ ešte nikto neliezol – môžete pritom robiť aj chyby a ak uspejete, je vám viac-menej odpustené, lebo ste niekde boli prvý – a to sa počíta. Problém môže síce nastať neskôr, ak tie chyby nepomenujete presne alebo ich zatajujete – alebo ak boli naozaj zbytočné, aj keď ste boli niekde prvý. Krivá brázda sa môže prihodiť, blbé je, ak o nej hovoríte ako o rovnej, alebo ak ste nereflektovali, že oriete na šikmom svahu.

Dvakrát prvý

Ak ste prvolezcom napríklad v takej pozícii, ako je (prvý) štátny tajomník pre šport či (prvý) predseda správnej rady Fondu na podporu športu, môžete sa nazdávať, že vašou prvoradou úlohou je pracovať pre šport v režime 24/7 – a patrí k tomu nevšímať si politické pozadie športu, ktoré, hoci sa to na prvý pohľad možno nezdá, často nebýva iba pozadím, ale pri rozhodnutiach o športových otázkach zvykne neraz aj dominovať. Ak ste sa však ocitli na poste štátneho tajomníka pre šport a či predsedu správnej rady Fondu na podporu športu a rozhodli ste sa (radšej?) ignorovať politiku, ktorá je s týmito aj odbornými postami úplne logicky spojená, inak ako chyba sa to pomenovať nedá. Ľahko sa vám potom môže stať, že nevedome či podvedome, ale možno aj úplne submisívne a iniciatívne preberáte post nosiča vody a vykonávate aj politické pokyny, hoci navonok vaše rozhodnutia vyzerajú ako motivované športovými záujmami.

Priznajme, že náš prvolezec v oboch funkciách to skutočne nemal ľahké, a nielen preto, že v športovom živote nemal pred sebou príklady, ako sa obe funkcie majú vykonávať. Navyše v športe sa stále točia nemalé peniaze a záujem o ich prideľovanie nie je vždy transparentný, dokonca niekedy nie je ani v súlade so zákonom. A tak tlak na človeka, ktorý do tohto rozdeľovania financií má čo povedať, jednoducho je enormný – najmä ak neriešite či neplánujete riešiť tento proces rozdeľovania napríklad tak ako pri príspevkoch uznaným športom - že na viac detí ide viac peňazí, a že za medaily na MS sa dáva viac ako za vypadnutie v kvalifikácii. V takejto situácii jasných pravidiel máte totiž na svojej strane nevyvrátiteľné argumenty, ktoré musí pochopiť aj bossov posol či sám boss – ako chcete vyvrátiť argument, že odmeny sa dávajú za medaily, nie za spodné priečky v kategórii C?

Pod dohľadom šéfov SNS a SOŠV

Náš prvolezec dostal obe funkcie akoby mimochodom, bez vecnej diskusie. Obsadenie prvej na základe politickej nominácie mu logicky prihralo aj druhú – čo sa stalo v nešťastnej politickej konštelácii, ktorú navyše na konci jej funkčného obdobia postihla aj svetová pandémia, na ktorú nebol naozaj nikto pripravený – prečo by teda mal byť na nové úlohy pripravený nominant Slovenského olympijského a športového výboru, navyše so straníckou podporou SNS? Ak totiž za vašou nomináciou sú ľudia ako predseda SNS či prezident Slovenského olympijského a športového výboru, musíte byť nesmierne odolnou osobnosťou, aby ste odolali ich tlakom a predstavám – a len málokto si vie predstaviť, až kam siaha predĺžená ruka šéfa olympijského výboru a v akom rozpore s princípmi olympizmu táto ruka funguje.

V takejto pionierskej pozícii je na jednej strane celkom logické, že od vás insitní pozorovatelia delenia financií očakávajú veľa – napríklad nastavenie pravidiel a kritérií, a rozlišovanie, čo je rozumné, čo nutné, čo účelové a čo je už za hranou. Ak ste autonómnou osobnosťou s jasným videním problematiky a nie iba predĺženou rukou iných záujmov, môžete sa rozhodnúť, že budete tieto pravidlá nastavovať a trvať na ich dodržiavaní. Ak ste však takouto osobnosťou, alebo sa ňou rozhodnete stať, lebo občas s funkciami rastú aj ich nositelia (Michal Kováč napríklad), musíte počítať s obrovskými tlakmi inštitúcií a subjektov a bossov, ktorým vyhovuje čokoľvek okrem jasných a transparentných pravidiel. Ak ste však iba či najmä emisárom záujmov silných mužov v pozadí, tak sa vám podarí síce tento tlak znížiť, ale váš autonómny priestor sa radikálne zužuje a stávate sa už viac-menej len nosičom vody či podávačom nábojov, aby som ostal v disciplíne.

Šéfom Fondu sa nedarí

Snaha pomôcť športu sa cení, je možno aj vysvetlením motivácie nášho úspešného olympionika a prvolezca v oboch postoch, ale nie ospravedlnením jeho zlyhaní, keď mlčal alebo robil štafáž rozhodnutiam silných mužov, ktoré boli na hrane so zákonom alebo aj za ňou - či už išlo o novelu zákona o športe, predkladanú dvojičkou poslancov SNS, kde až korona ukázala, aké krátkozraké bolo preferovanie statusu SZČO pred statusom zamestnancov; či pri pokuse prifariť 70 miliónov pre SOŠV v rozpore s viacerými zákonmi, na čo muselo poukázať ministerstvo financií a generálna prokuratúra pri pripomienkovom konaní, takže táto suma, pôvodne plánovaná na voľnú distribúciu podľa záujmov šéfa SOŠV, bola nakoniec posunutá novovzniknutému Fondu na podporu športu; a mlčanie v čase, keď sa objavovali texty Ladislava Križana a Zuzany Zajíčkovej, odhaľujúce dôvodné pochybnosti o dodržaní zákonov pri rozhodnutí Petra Plavčana o navýšení desiatok miliónov eur na výstavbu Národného futbalového štadióna, vyvolali nad výkonom funkcie štátneho tajomníka pre šport veľké otázniky.

Z postu štátneho tajomníka pre šport ho odvolali volebné výsledky, z postu šéfa Fondu na podporu športu odišiel sám – priznajme, že podobne ako iní nominanti vlády či ministerstva tak nemusel urobiť, rozhodol sa však inak. Jeho ústretové gesto vytvorilo priestor na to, aby Fond pod novým vedením mohol ponúknuť zmysluplnejší a transparentnejší projekt, než aký predpokladali tvorcovia zákona o Fonde. Projekt nového predsedu správnej rady Fondu sa však nestihol ani len ohriať v mediálnej reflexii a podstúpiť kritickú analýzu, či je skutočne presvedčivým riešením financovania športovej infraštruktúry v koronovej a nastupujúcej postkoronovej dobe – lebo nového šéfa Fondu už niet.

Zdá sa, že pochybné záujmy mužov v pozadí športu pretrvávajú a naďalej určujú pravidlá, kde sa transparentnosti naďalej nedarí.