Pre peniaze by som nikdy nezradil svoju obec, tvrdí 57-ročný brankár

Ťaháte na šesťdesiatku, no v Jedľových Kostoľanoch si futbal bez vás nevedia predstaviť. Vraj zákrokmi udivujete. Ako to robíte?

Hovorí sa, že brankári sú ako víno. Čím staršie, tým lepšie. A možno to bude aj môj prípad. Pravidelne trénujem a futbal ma stále veľmi baví. Necítim sa na svoj vek. Skončiť sa preto nechystám.

Ak bude zdravie slúžiť, určite to potiahnem aj do šesťdesiatky. Škoda, že nás teraz trochu zabrzdila tá korona prestávka.

Aká je u vás v tíme partia?

Dá sa povedať, že dobrá. Ale bola lepšia, kedysi sa hralo viac srdiečkom. Futbalistov v dedine máme dosť, ale častokrát nás je málo. Chodia do druhých dedín, zrejme im tam dajú nejakú odmenu.

Ja by som pre peniaze nikdy nezradil svoju obec. Chápem, keď niekto prestúpi do vyššej súťaže, ale do tej istej, tomu nerozumiem.

Spomeniete si na najkrajší zážitok vo vašej bohatej futbalovej kariére?

Tých je veľmi veľa, ťažko povedať jeden. Rád spomínam na časy, keď som sa z vojny vrátil do Machuliniec. Potom sa to tam rozpadlo a začal ViOn, kde sme išli od najnižšej súťaže a 4 roky za sebou sme postupovali. To bolo niečo nevídané.

Máte v pamäti aj nejaké horšie spomienky, nejaké zranenie?

Ani nie, ja som sa z futbalu vždy tešil. Keď sme prehrali, vždy som išiel ďalej a motivovalo ma to do ďalšej práce.

Zranení som tiež veľa nemal, akurát v Chrenovej mi tak vykĺbilo palec, že mi až kosť trčala. Ale ako hovorím, neodradilo ma to, doliečil som sa a išiel ďalej.

Za takmer 50 rokov ste museli vystriedať rôzne ihriská.

Áno, hral som aj na škvare, ale keď bola dobre upravená, dalo sa. Vždy to bolo a vždy to tak bude, že ihrisko môže byť aj pekné, ale keď sa nepoleje, je to bieda.

Najmä my starší máme radšej mäkké ihrisko, aby sme potom celý deň v robote neboli zlomení.

Akú prácu vykonávate. Podpichujú si vás kolegovia?

Ja som stavbár, ale nedám pocítiť ani keď ma niečo bolí. Jednoducho to nedám najavo. Pretože keď chcem futbal hrať, musím to vydržať.

Aké boli kedysi rukavice v porovnaní so súčasnými?

Boli aj vtedy penové, ale určite nie také kvalitné ako teraz. Ja som chytával len v tých najjednoduchších, pretože neboli peniaze na kvalitné. Stáli dosť veľa.

Teraz je to už dostupnejšie, preto si kúpim aj tú najvyššiu triedu. Trénujem v starších a nové mám na zápasy. Ale tak to praktizuje skoro každý brankár.

Trénujete pravidelne?

Vždy, keď je tréning, snažím sa prísť. Lebo len tak sa môžem udržať v kondícii. Stretávame sa len v piatok a v nedeľu. Boli tu nápady, aby sme trénovali aj cez týždeň, ale prišli sme štyria.

Len štyria?

Áno, je to bieda. Dnes mladí nemajú taký záujem o futbal ako kedysi. Alebo keď trénujú, tak v iných dedinách. Nechápem tomu, pretože tu majú vytvorené ideálne podmienky.

V dnešnej dobe sa všetko točí o peniazoch a to bude asi hlavný dôvod. My sme kedysi po zápase išli do krčmy všetci hráči. Popilo sa, poklebetilo a bola zábava.

Samozrejme všetko v rámci normy. To bol kolektív. Teraz žiaľ nikto nemá na nič čas a posedíme si možno tak piati. Škoda.

Čo diváci. Chodí ich na vaše zápasy hojne?

Všetko záleží od výsledkov. Keď sa hrá dobrý futbal, prídu. V minulej sezóne sme však mali káder kadejaký a chodilo nás na zápasy mnohokrát len 9.

Potom sa prehráva a fanúšikov to automaticky odradí. Verím, že v Jedľových Kostoľanoch to čím skôr naštartujeme.

Máte obľúbeného brankára?

Ani veľmi nie. Z domácich sa mi páčil Laco Molnár a zo zahraničných Oliver Kahn. Ale že by som bol zas z nich hotový, to nie.

A čo sa týka klubov, tiež nie som taký zanietený fanúšik. Páčila sa mi Slávia Praha, ale keď som prišiel k nám do dediny, smiali sa mi. Tu sa fandilo len Slovanu alebo Trnave.

Aké sú vaše športové ambície vo veku 57 rokov?

Hlavne byť zdravý, aby som mohol športovať čo najdlhšie. Pretože iba tak sa môžem udržať v kondícii.

Tiež si prajem, aby sme našli aj druhého brankára, aby som všetky zápasy nemusel chytať sám. Ideálne mladšieho.

ŠTEFAN PÁLENÍK

Futbalu sa venuje odmalička, za mužov začal kariéru ako sedemnásťročný už v roku 1979. Chytal za Machulince a od roku 1995 prvé štyri roky hájil svätyňu novovzniknutého FC ViOn. Potom sa vrátil domov a v Jedľových Kostoľanoch je až doteraz.

Viete o podobnom futbalistovi, ktorý behá po trávnikoch a zaslúžil by si našu pozornosť? Dajte nám o ňom vedieť na futbalnet@sportnet.sk alebo na 0949014788 (whatsapp, viber)