Prekonal štyri mozgové príhody. O šťastie bojuje ako rozhodca

POLTÁR. Má hustú krv, upchávajú sa mu cievy v mozgu. Poltárčan Michal Nociar prekonal už štyri mozgové príhody. A pravdepodobne príde ďalšia. Napriek tomu 25-ročný mladík nestráca optimizmus a po ročnej prestávke opäť začína rozhodovať futbalové zápasy.

„Nie je to so mnou najlepšie, mám problémy s pohybom a rečou. Ale som šťastný, že môžem aspoň tu v okrese opäť pískať,“ povedal ťažko skúšaný Nociar. Futbal je pre neho veľkou vášňou, športom číslo jeden.

„Odmalička som hrával, neskôr som začal s rozhodovaním. Nahovoril má bývalý medzinárodný arbiter Pavel Olšiak, som kamarát s jeho synom. A dobre urobil,“ priblížil začiatok rozhodcovskej kariéry.

Nevedel chodiť a rozprávať

Vybehnúť na zelený trávnik a riadiť stretnutie ho napĺňalo. V deň osemnástich narodenín však utrpel prvú mozgovú príhodu a musel si dať prestávku.

„Zobudil som sa, nevedel som rozprávať a hýbať končatinami. Mamina bola v Nemecku, takže som bol u starkých. Najskôr si mysleli, že sa chcem len uliať zo školy, ale bolo to horšie. Starký ma odviezol do nemocnice v Lučenci a následne ma sanitka previezla do Banskej Bystrice,“ spomína na začiatok zdravotných problémov.

Po dvoch týždňoch na lôžku a množstve vyšetrení sa ukázalo, že iba 18-ročný mladík prekonal mozgovú príhodu. Pri starších ľuďoch sú podobné problémy bežné, ale pri takom mladom človeku raritou. „Asi to bude v génoch,“ myslí si.

Po liečení v Kováčovej sa dal ako tak dokopy, ale po roku prišla ďalšia porážka a scenár sa opakoval. „Už som s tým mal skúsenosti, takže pri prvých príznakoch sme okamžite utekali do nemocnice. Poležal som si v Lučenci, ale lekári mi stále nevedeli pomôcť. Menili mi lieky na riedenie krvi, ale príčinu vyriešiť dodnes nevedia,“ povedal.

Len 160 eur na mesiac

Pre zdravotné komplikácie sa v najchudobnejšom regióne Slovenska nedokáže zamestnať, odkázaný je na 160 eur mesačne od štátu. „Keby som nežil s maminou, len ťažko vyžijem. Ďakujem ObFZ Lučenec, že mi dali možnosť privyrobiť si ako rozhodca. Veľmi si to vážim,“ dodal.

Tretiu porážku prekonal začiatkom roka 2019 a štvrtú presne pred rokom. „Pichám si do brucha injekcie, ale nič nepomáha. Prajem si aby sa to už skončilo a nevrátilo sa. Aby som mohol robiť to, čo ma baví. Som ešte mladý, chcem si užívať život,“ zaprial si.

Uplynulý víkend absolvoval po prestávke súťažnú premiéru a s výkonom bol spokojný.„Počul som staršieho pána ako kričal, že ma radi vidia opäť na ihrisku. Veľmi ma to potešilo,“ pousmial sa.

Stáva sa, že občas na neho fanúšikovia aj pokrikujú, ale to podľa neho k práci rozhodcu patrí. „Už som si na to zvykol. Len nastupujem na zápas a už som najhorší. Ale mne to neprekáža. Rozhodovanie ma prosto baví. Som rád, že ma pre môj zdravotný stav nikto nepodceňuje,“ vysvetlil.

Odkaz ostatným

Rozhodcovský vzor nemá, ťahy sa pokúša odpozerať od všetkých profesionálov.

„Sledujem zápasy v televízii a snažím sa potom situácie určovať tak, ako oni. Viac ako na okres si však netrúfam. Po štvrtej porážke mám problém s pohybom a lepšie to už asi nebude. Ligové súťaže by som už nestíhal,“ hovorí Nociar, ktorý napriek komplikáciám nestráca elán.

„Chcem odkázať všetkým, ktorí s niečím bojujú, aby sa nevzdali. Všetko potrebuje čas. Všetko je v hlave, myšlienkach, tam to musíme chcieť zdolať. Kto bojuje, môže prehrať, ale kto sa vzdá bez boja, už prehral,“ uzavrel futbalový arbiter.