Futbalu sme obetovali všetko, vraví Strelec. Holanďanov dres zdobí krčmu v Čiernom Balogu

Igor Dopirák|26. sep 2020 o 08:15

Marián Strelec hral Pohár UEFA, dnes trénuje mládež v Dukle Banská Bystrica.

Nedávno ubehlo dvadsať rokov od zápasov Dukly Banská Bystrica proti slávnemu Ajaxu Amsterdam v Pohári UEFA. Ako si na to spomínate?

Keď nám vyžrebovali Ajax Amsterdam, v prvom rade to bolo veľké prekvapenie a pocit rešpektu. A, samozrejme, aj radosť, pretože možnosť hrať také zápasy sa nepošťastí každému hráčovi.

Pre Banskú Bystricu to bol futbalový sviatok.

Povedal by som, že pre celé Slovensko. Prvý zápas sa hral v Amsterdame na krásnom jedinečnom štadióne, popod ktorý viedla diaľnica. Počas predzápasového tréningu, ktorý sprevádzal dážď, sa zavrela nad štadiónom strecha. Keď som to uvidel, prestal som trénovať a pozeral som ako puk, čo sa deje.

Výsledok zápasu bol pre vás krutý.

Viedli sme po centri Mariána Kováča a vlastnom góle Verlaata. Prehra 1:6 bola zdrvujúca, no zaslúžená.

Ako si spomínate na odvetu na Štiavničkách?

Zápas sa znovu vyvíjal v náš prospech po góle Milana Malatinského. Hráči Ajaxu však dokázali stav otočiť a zdolali nás 3:1. Pred našimi fanúšikmi sme sa nemali za čo hanbiť, podali sme veľmi dobrý výkon, často znel potlesk. Pamätám si, že som sa zranil okolo 65. minúty.

Vymenili ste si s niekým dres?

Áno. S Frankom Verlaatom, z čoho má dodnes radosť. Dres mám od roku 2000 zarámovaný a zavesený v pohostinstve Gól v Čiernom Balogu. Teší ma aj fakt, že som si mohol zmerať sily s hráčmi ako Ferdi Vierklau, Shota Arveladze, Brian Laudrup a ďalší, ktorí boli reprezentanti svojich krajín.

Zápasy Pohára UEFA proti Ajaxu Amsterdam sú pre mňa jednoducho nezabudnuteľné. Nezanedbateľný je aj fakt, že v Dukle bola dobrá partia skvelých hráčov ako Norbert Juračka, Milan Malatinský, Ľubo Faktor, Martin Laurinc, Michal Pančík, Jaroslav Kentoš, Ivan Bartoš, Štefan Karásek, Vladimír Helbich, Marián Kováč, Peter Čvirik, Ondrej Kostúr a ďalší.

VIZITKA MARIÁNA STRELCA

Vek: 48 rokov

Hrával za: 

  • Dukla Banská Bystrica,
  • 1. FC Košice,
  • 1. FC Tatran Prešov,
  • TJ Slovan Tajov.

Dnes hrá Dukla v druhej lige. Nie je vám z toho smutno?

Nikto nepredpokladal, že po takých veľkých zápasoch Dukla vypadne z ligy. A momentálne tiež nie je v najvyššej súťaži. Aj keď k tomu mala v minulej sezóne blízko. Je tu však nový ročník a chlapci urobia všetko preto, aby bojovali o najvyššie priečky. Verím, že aj o postup medzi slovenskú elitu.

Bolo by fantastické, keby sa Dukla časom dostala do pohárovej Európy. Chce to však čas, trpezlivosť a poctivú prácu v áčku a mládežníckych družstvách. Prepojenie akadémie a mužstva dospelých patrí medzi základné body filozofie klubu.

Ako sa za ten čas zmenil ligový futbal?

Myslím, že v ligovom futbale boli za našich čias technicky vyspelejší futbalisti a najmä bolo v ňom omnoho viac osobností.

Aké ste dostali odmeny za postup do Pohára UEFA?

Žiadne.

Donedávna ste hrávali aj dedinský futbal. V čom je iný ako profesionálny?

To sa nedá porovnávať. Dedinský futbal je naozaj len o dobrej partii hráčov, o pocite sa stretnúť, schuti si zahrať hru, ktorú každý tak miluje.

Som však názoru, že akákoľvek súťaž na dedine sa nemôže hrať bez určitého tréningového procesu. Myslím, že v opačnom prípade to nemá význam a vždy ma prístup jednotlivcov, ktorí si mysleli opak, netešil.

Aká bývala atmosféra v Tajove? S kým hrá najväčšie derby?

V Tajove už niekoľko rokov nehrám, pretože mám za sebou tri operácie pravého bedrového kĺbu. Počas pôsobenia v tomto klube sme sa stretli výborná partia domácich hráčov a futbalistov, ktorí čo to odohrali v najvyššej súťaži. Daniel Balon, Norbert Dikacz, Jozef Slobodník, Róbert Semeník. Tajov je od tých čias pre mňa srdcovkou.

Marián Strelec (vpravo) v drese Banskej Bystrice v súboji s Jurajom Mintálom z Ružomberka v roku 1998.
Marián Strelec (vpravo) v drese Banskej Bystrice v súboji s Jurajom Mintálom z Ružomberka v roku 1998. (Zdroj: TASR)

V Dukle Banská Bystrica sa venujete dorastencom v kategórii U19. V čom sú mladí hráči iní ako kedysi?

Pri tejto kategórii som od októbra 2019 spolu s kolegom Danielom Valachom. Myslím, že najväčší rozdiel je v prístupe k povinnostiam, myslení a taktiež kvalite, ktorá je podstatná.

Každý hráč za našich čias mal v prvom rade sen hrať za klubové A-mužstvo. Pre každého z nás bol futbal všetkým, podriaďovali sme mu všetko, no najmä sme veľa pracovali na sebe individuálne.

Viedol nás k tomu tréner Peter Benedik a veľkému percentu nás hráčov sa ten veľký sen skôr či neskôr splnil. A to nesmieme zabúdať na veľké množstvo hráčov, ktorí si zahrali nielen za banskobystrickú Duklu, ale aj za ďalšie veľké kluby na Slovensku a dokonca aj v zahraničí.

Stali ste sa žiackym majstrom ČSSR. Ako si spomínate na tento úspech?

Bolo to pre nás niečo neuveriteľné. Už zisk titulu majstrov Slovenska bol splnený sen. Ale poraziť vo finálovom zápase o majstra ČSSR Spartu Praha a byť pri tom, to boli pre chlapca z Čierneho Balogu neopísateľné pocity šťastia.

Dá sa povedať, že od žiackeho titulu ČSSR sa udržala pokope podstatná časť kádra, s ktorou už spomínaný tréner Benedik spolu s ďalšími trénermi ako Miroslav Pálka, kondičný tréner Ľuboš Chochlík, gymnastický tréner Ján Miškovic, pracovali poctivo na zdokonaľovaní našich schopností a zručností.

Zákonite sa dostavili úspechy a nakoniec aj už spomínané splnené sny. Musím však dodať, že bez mojich rodičov by som všetko toto nezažil, nedosiahol a preto práve im patrí moja veľká vďaka.

Aké máte ambície ako tréner mládeže?

Podieľať sa na udržaní štatútu akadémie pre MFK Dukla Banská Bystrica, poprípade sa pokúsiť držať krok s najlepšími družstvami v prvej lige staršieho dorastu. Je to výzva a tomuto cieľu podriadim všetko. Samozrejme, na prvom mieste je zdravie a rodina.

V najvyššej domácej súťaži stúpa počet legionárov. Ako vnímate tento trend?

Určite je to dobré pre zatraktívnenie našej ligy. Ale myslím si, že počet legionárov by sa mal obmedziť. Napríklad, v každom mužstve by mohlo v zápase nastúpiť päť cudzincov. Je to na diskusiu.

Ako potom chceme motivovať hráčov akadémií a útvarov talentovanej mládeže, keď príležitosť hrať našu najvyššiu respektíve druhú najvyššiu futbalovú ligu dostane len hŕstka z nich? V našom klube staviame na filozofii zabudovať čo najviac odchovancov do nášho A-mužstva. A verím, že to tak dlho zostane.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Futbalnet»Futbalu sme obetovali všetko, vraví Strelec. Holanďanov dres zdobí krčmu v Čiernom Balogu