Hrali tam osobnosti, teraz sa skladajú po 10 eur. Dedinský tím žije mimoriadne skromne

VEĽKÁ LEHÔTKA. Dlhé obdobie bývali futbalisti Veľkej Lehôtky na dne tabuľky. Napriek tomu im nechýbal elán a zápal do hry. A časom to slávi úspech.

Aktuálne sú v ôsmej lige OblFZ Prievidza na šiestej priečke.

„Sme skromní. Ale ak mám povedať, radi by sme skončili do štvrtého miesta. Hlavne, aby sa na jar hralo,“ ciele FK Veľká Lehôtka prezradil predseda Ján Mäsiar.

Na vlastných autách

Tím z mestskej časti Prievidze funguje s obmedzeným rozpočtom. Problémy s peniazmi rieši svojsky.

„Za rok si musíme vystačiť so sumou približne 1500 eur. Hráčov preto samozrejme neplatíme, kopačky si kupujú sami. Na zápasy chodia na vlastných autách.

Nikdy však nevznikol preto problém, máme v tíme dobrých chlapcov, ktorí majú futbal v srdci,“ priblížil dianie v klube.

Pár eur do rozpočtu im pribudne vďaka malým sponzorom a vyzbieraným dvom percentám.

„Je to náročné. V minulosti nám dresy po zápasoch brali do práčovne v Prievidzi, ale tá skončila. Takže nám pribudla položka navyše.

Našťastie pomáha mesto, čo si vážime. Kosí, stará sa o areál. Tiež nám hradí energie,“ doplnil.

Mäsiar: Našli sa frfloši

Problém s nedostatok financií riešia po novom vyberaním vstupného. Lístok na majstrovský zápas stojí jedno euro.

„Snažíme sa, ako sa dá. Stretli sme sa s pár frflošmi, ale nakoniec to všetci prijali. Chodí sa na nás pozerať od 80 do 120 ľudí, podľa toho ako hráme. Je teda aspoň na rozhodcov,“ prezradil.

Päťdesiat eur sa prezident, manažér klubu a niekedy aj tréner v jednej osobe snaží odložiť na záverečné posedenie.

Pizzu dáva sponzorsky hráčom miestna pizzeria.

„Po jesennej časti máme výročnú schôdzu. Chceme preto chalanom trochu prispieť, aspoň na nejakú fľašu. Keď si prečerpajú limit, alkohol si hradia sami,“ pousmial sa a dodal:

„Okrem pizze majú chalani chlebíčky a ďalšie drobné občerstvenie, ktoré im takisto hradí klub.“

Skladačka po desať eur

Pred začiatkom každej sezóny sa hráči skladajú po 10 eur.

„Sedem eur odíde hneď na zväz a ostatné máme v rezerve. V iných kluboch sa niečo také nevidí, väčšinou je všetko zadarmo. Hradí to obec. My sme však pod mestom, a to je iné.

Pre hráčov sú to výdavky navyše, ale napriek tomu nestrácajú úsmev na tvári. Cítia sa tu dobre, čo nás veľmi teší. Sme výborná partia,“ rozrozprával sa Mäsiar.

Dresy im kúpili sponzori a ďalšiu sadu zabezpečila dotácia od mesta. Lopty dostávajú od zväzu, niekedy si ich kúpia sami.

„Technické služby nám nedávno vybudovali ochrannú sieť, vďaka čomu sa nám lopty už toľko netrhajú. Susedom nevadilo, keď im končili v záhrade, ale toto bol problém.

Staré pletivo malo cez 40 rokov. Bola to veľká investícia, preto si to vážime. Ako klub by sme sa na to nikdy nenazbierali,“ tvrdí.

Exces, platíš si sám!

Nešportové správanie je vo Veľkej Lehôtke zakázané. Ak hráč spraví nejaký exces, úlet, pokutu zväzu si platí sám.

„Máme takú internú dohodu. Ale našťastie nič také sa zatiaľ nestalo. V minulej sezóne sme mali jednu červenú kartu, v tejto chytil brankár loptu rukou mimo šestnástky. Na to sa to ale nevzťahuje, za to nemohol.

Predtým sme tri roky nedostali červenú. V priemere nám v sezóne stojí jeden hráč za žlté, čo sa dá prežiť. Celkovo sme málo trestní. U nás hrajú dobrí ľudia,“ povedal Mäsiar, ktorý prezradil, že sa vo Veľkej Lehôtke takmer vôbec netrénuje.

„Nikto v dnešnej dobe nemá na nič čas. V prvom rade nás teší, že sa nám po dlhej prestávke podarilo obnoviť organizovaný futbal.

Hráčov na súpiske síce máme dosť, no sú pracovne vyťažení, a tak v každom stretnutí hrá úplne iná zostava,“ priblížil.

Nemali ani šatne

Na súpiske FK Veľká Lehôtka sa objavuje viacero starších hráčov, ktorí majú už najlepšie futbalové obdobie za sebou.

„Niektorí roky nehrávali, preto za ich hosťovanie kluby nepýtajú veľa. Medzi hráčmi a vedením je dohoda, že polovicu prestupovej sumy si platí sám hráč a druhú uhradí klub. Inak by sme to finančne neutiahli,“ tvrdí.

Maličký klub nemal donedávna dokonca žiadne šatne a sociálne zariadenie.

„Mesto nám pomohlo a zakúpením štyroch kontajnerov tento problém vyriešilo. Verím, že je to len začiatok budovania pekného futbalového prostredia.

Nedávno sa skopal roh pri ihrisku, vybudovaná bola spomínaná ochranná sieť. Každý rok sa na ihrisku snažíme niečo zveľadiť, skrášliť. Aby bol areál kultúrnejší, atraktívnejší a ľudia sa tu cítili dobre,“ vysvetlil.

Založili Sieň slávy

V roku 2018 oslávil klub 60. výročie od vzniku. Napriek skromným podmienkam chcú vo Veľkej Lehôtke napredovať.

„Založili sme Sieň slávy, do ktorej pri každom výročí uvedieme ďalších hráčov a funkcionárov, ktorí tu v minulosti pôsobili. Tiež sme začali pracovať na kronike, do ktorej postupne zháňame informácie,“ prezradil.

Najslávnejšie obdobie zažili na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, kedy Veľká Lehôtka vyhrala tretiu triedu okresu Prievidza.

Zároveň postúpila do druhej triedy, takzvanej malej ligy, čo bola v tom čase najvyššia okresná súťaž.

V nej pôsobila až do sezóny 1996/97, kedy po reorganizácii súťaží postúpila do krajskej piatej ligy. V nej úspešne pôsobila do sezóny 1999/00.

Medzinárodné stretnutie

V lete 1991 sa vo Veľkej Lehôtke uskutočnilo medzinárodné stretnutie proti tímu FC Ibbenbüren. Domáci zvíťazili vysoko 6:0.

Za Lehôtku vtedy nastúpili aj bývalí reprezentanti Československa Jozef Kukučka a Dušan Borko. Góly strieľali Tužinský 2, Štefan Borko, Dušan Borko, Skonc a Kukučka.

„Bol som malý chlapec. Pamätám si, ako sme s ostatnými deťmi stáli pri ceste s otvorenými ústami. Sledovali sme, ako k nám prišli Nemci na novom poschodovom autobuse. Na tú dobu to bolo niečo nevídané.

Po zápase domáci súperov zobrali na chatu a pripravili im bohaté občerstvenie. Nemci im z vďaky nechali svoju úplne novú sadu značkových dresov, v ktorých domáci hrávali dlhé roky,“ spomína hlavný muž futbalu v dedine.

V tej dobe pôsobil vo Veľkej Lehôtke napríklad Milan Skonc, otec známej slovenskej modelky a moderátorky Soni Skoncovej.

„Na niektorých fotkách je Soňa zachytená ako malé dievčatko, ktoré chodilo s otcom na futbal,“ doplnil.

Zachránil život malého chlapca

Ďalším zaujímavým hráčom, ktorý vo Veľkej Lehôtke hrával je Dušan Tužinský. Ten v jedu nedeľu, keď išiel na zápas, zbadal v Prievidzi na rybníku topiaceho sa malého chlapca.

„Bez váhania za nim skočil, pomohol mu a zachránil život. Neskôr za to bol odmenený a dostal cenu olympijského klubu,“ prezradil.

Dres tohto malého klubu v prípravnom zápase obliekla aj legenda československého futbalu - Ladislav Petráš.

„Keďže Veľká Lehôtka je mestskou časťou Prievidze, mnoho bývalých ligových futbalistov tu malo svoju zastávku. Alebo tu kariéru ukončili.

Spomenúť môžem brankára Varinského a hráčov ako Mesíček, Svitok, Gramantík či Oldřich Bříza,“ povedal.

Turnaj na počesť

Medzi osobnosťami sa nestratili ani domáci odchovanci. Za všetkých treba spomenúť brankára Milana Mikulu a hráčov Emanuel Mello, Milan Mokrý ml., Štefan Borko, Ondrej Dolog, Ctibor Režo a Ján Mikula.

Na prelome milénia hral za Veľkú Lehôtku aj brat Juraja Kucku - Tomáš.

„Všetko mal dlhé roky pod palcom obetavý zakladajúci predseda Michal Borko, ktorý nás pred rokom navždy opustil. Práve na jeho počesť, ak to situácia v budúcnom roku dovolí, chceme pripraviť turnaj. Memoriál, v ktorom budeme každý rok pokračovať,“ prezradil o novinke.

Dedinský futbal je podľa funkcionára z maličkého klubu relax, bez ktorého si život nevie predstaviť.

„Väčšinou sa naša súťaž hrá v krásnom prostredí, medzi horami. Je tam čistý vzduch a človek si trochu vyvetrá hlavu po náročnom týždni,“ uzavrel Ján Mäsiar.