14.11.2020, Ivan Mriška

Osuské vedie za úspechmi rómsky tréner. Dôležitý je rešpekt, tvrdí

14.11.2020, Ivan Mriška
Šport by mal podľa neho ľudí spájať bez rozdielu farby a národnosti.
image
Autor: TJ Družstevník

V dedine je obľúbený. V kabíne vie zvýšiť hlas, ale aj v tichosti poradiť. Je uznávaný, hráči ho rešpektujú a dôverujú mu. Napriek tomu, že väčšina jeho zverencov sú bieli a on je Róm. Žiadny problém v tom nevidí. Klub z ôsmej ligy TJ Družstevník Osuské vedie 39-ročný ANDREJ MALÍK.

Ste Róm a trénujete bielych hráčov. Rešpektujú vás?

Áno, samozrejme. Bez toho by to nešlo. Rešpekt je dôležitý. Žiadny šport sa nedá robiť bez disciplíny.

Ak sa chce človek zlepšovať a robiť niečo poriadne, rešpekt a disciplína musia byť na prvom mieste.

Nepokrikuje po vás niekto, že ste Róm. Nepodceňujú vás?

Chvalabohu, nemám také zlé skúsenosti. Roky som futbal hrával, preto ma ľudia v okrese poznajú. Nájdu sa takí, čo im isté veci na mne prekážajú. Ale to už je ich problém, nie môj.

Ja si robím svoju prácu najlepšie ako viem. Podľa svojho vedomia a svedomia. Keď ľudia hovoria škaredé veci, nepáči sa mi to. Šport by mal ľudí spájať bez rozdielu farby alebo národnosti.

Aké to je trénovať bielych hráčov?

Kto má futbal v srdci, je jedno či je biely alebo fialový. Je však pravda, že bieli dokážu a chcú na sebe viac pracovať ako Rómovia. Tí sú lenivejší, majú talent, ale je im na nič, keď ho nerozvíjajú. Česť výnimkám.

Je množstvo Rómov, ktorí sú nesmierne pohybovo nadaní, mohli byť inde. Ale bez chcenia to samo nepôjde. Škoda.

Nepodpichujú vás priatelia, známi?

Trochu áno, ale všetko v rámci srandy. Ľudia v Osuskom a Jablonici ma poznajú od detstva. Žil som s nimi a hral, preto ma berú ako jedného z nich.

Všetkým ľuďom z oboch dedín som za to patrične vďačný. Som pyšný na to, že aj Róm môže niečo dokázať. A že si ho vážia. Napriek tomu, aké majú ľudia predsudky.

image
Tréner Andrej Malík.
Autor: TJ Družstevník Osuské

Ako sa vám darí v súťaži?

Momentálne sme na štvrtej priečke tabuľky. Sú tam aj mužstvá z okresu Myjava a v prípade postupu by išlo jedno do Trenčianskeho kraja, čo dáva najlepšie umiestnenému z okresu Senica možnosť postúpiť.

Pred nami je iba Vrádište, na ktoré strácame päť bodov. V klube preto vládne veľká spokojnosť.

Čiže cieľom v jarnej časti bude dostať sa na prvé miesto?

Prvoradé je, aby nás futbal robil šťastnými a páčil sa ľuďom, pre ktorých ho hráme. Teraz sme videli, že v súťažiach to bez diváka nemá svoje čaro.

Najdôležitejšie preto je, aby sme mali z futbalu radosť. Chceme baviť ľudí a hrať futbal čo lahodí oku diváka.

Ale ak mám prezradiť moje osobné ambície, vzhľadom na postavenie v tabuľke sú tie najvyššie. Teda aj postup.

Bolo by to niečo krásne, berú to tak tiež chalani v kabíne. Hlavné však je, aby sa na jar hralo.

Ako váš klub funguje?

Vo veľmi skromných podmienkach a každá vyššia súťaž je finančne náročnejšia. Všetko si robíme svojpomocne, či už okolo ihriska alebo samotného oddielu.

Nedávno sa na nás usmialo šťastie a získali sme nového sponzora, ktorý za krátke obdobie zdvihol úroveň podmienok.

Hráči majú nové dresy, po každom zápase je zabezpečené občerstvenie. Ďakujeme za to Miroslavovi Malíkovi.

A čo vaše trénerské ciele?

Každý tréner chce vyhrávať zápasy, byť úspešný. A ja nie som výnimka. Som rovnaký ako ostatní. Som hladný po víťazstvách a ako hovorím, cieľom je postúpiť s našim mužstvom vyššie.

Vždy ste sa venovali len trénovaniu?

Nie, nie. Aj som hrával. K futbalu som sa dostal ako malý chlapec v rodnej dedine Jablonica. Začal som ako žiak a neskôr som prešiel v tomto klube do dorastu a áčka. Hrával som donedávna, no je nás dosť, a tak sa naplno venujem len koučingu.

Rád spomínam na množstvo zápasov, ktoré som odohral. Mám veľa zážitkov. Hrávali sme siedmu ligu, najväčším úspechom bol postup do šiestej.

Vždy som bol záložník. Okrem Jablonice som hosťoval v Osuskom a neskôr som sa tu stal trénerom. Je to len dva kilometre vzdialená dedinka.

Kde nastal ten moment, že ste sa stali hlavným trénerom?

Najskôr som začal trénovať žiakov U15, popri tom som aj hrával. Medzičasom však skončil tréner A tímu, preto oslovili na skúšku mňa. Našiel som sa v tom a začalo ma to nesmierne baviť. Preto som už hranie dal na druhý koľaj.

Pracovať s deťmi a dospelými je veľký rozdiel, ale zvykám si.

image

Robíte si aj trénerskú licenciu?

Nakoľko som trénerom len krátko, zatiaľ nie. Ale mám to v pláne. Je to jedna z mojich priorít.

Aký máte najkrajší futbalový zážitok?

Ako som spomínal, jednoznačne je to postup do šiestej ligy s TJ Tatran Jablonica. Boli to krásne časy.

Zažil som ešte jeden nádherný moment, keď Osuské porazilo doma Chvojnicu a víťazstvo darovali všetci mne k narodeninám. Žijú tu dobrí ľudia a je pre mňa česť ich trénovať. Odovzdám im všetky skúsenosti, čo mám.

A najhorší zážitok?

Na nejaké nešťastné veci si nespomínam. Zlé okamihy prežívam teraz, keď nemôžeme hrať, trénovať a žiť tým, čo nás napĺňa. Tým, čo všetci milujeme a čo máme radi. Futbalom. Azda sa situácia zlepší a na jar budeme naplno behať po zelených trávnikoch.

Chceli by ste svojim zverencom, ale aj ostatným futbalistom niečo odkázať?

Aby každý zápas, tréning robili so srdcom a s nadšením. Lebo je to náš čas, život, tak nech sme šťastní.

Chcem, aby si ľudia viac vážili, že môžu hrať futbal. Netreba všetko brať ako samozrejmosť.

Treba si vážiť ľudí, ktorí robia okolo futbalu, starajú sa o hráčov, aby mali ideálne podmienky. V niektorých kluboch majú doslova luxus, čo niekoho stojí kopec času. A na to hráči mnohokrát zabúdajú, čo je veľmi smutné.

Chce to viac empatie aj od fanúšika, veď je to zadarmo. Všetci by sa mali mať na dedine radi ako futbalová rodina.

Treba si vážiť ľudí okolo seba, najmä tých starších, ktorí chcú odovzdať čo im bolo dané. Svoje skúsenosti.

Prajem každému nadšencovi futbalu, aby sme sa čo najskôr vrátili na ihriská a bavili sa ako sme boli zvyknutí.

PRÍBEHY RÓMSKYCH KLUBOV

Vedeli ste, že na Slovensku je niekoľko futbalových tímov, v ktorých hrajú, trénujú, hospodária aj formujú mládež iba Rómovia?

Futbalnet sa tentoraz zameral na fenomén rómskych futbalových klubov.

Od pondelka 16. novembra do nedele 23. novembra prinesieme každý deň nový príbeh. V seriáli sa okrem iného dozviete:

Akí sú Rómovia futbalisti? V čom vynikajú a kde vidia najväčšie rezervy. Prečo sú v nevýhode, keď sa hrá ráno? S akými problémami rómske futbalové kluby najčastejšie zápasia. Ako na nich reagujú súperi? Aké majú vzťahy s konkurenčnými klubmi...  

Čítajte na futbalnete:

Pondelok 16. novembra:

Radšej športovať ako fetovať

príbeh klubu Rómovia napredujú Žehňa

Utorok 17. novembra:

Žijú skromne, hrajú skvelo

Jasov vyhral dvakrát po sebe ligu. Prečo postup prenechal iným?

Streda 18. novembra:

Na spišské El Clásico prišlo aj tisíc ľudí

V Bystranoch si po prvom derby súperi posedeli, odvtedy už nie. Prečo?

Štvrtok 19. novembra

Nerozmieš? Mušiš še naučic

V Jarovniciach majú hráčov dosť. Kto im chýba?

Piatok 20. novembra

Vyhrali súťaž slušnosti, všetci sú z jednej ulice

Príbeh klubu Pod Šinebou Roma

Sobota 21. novembra

Bieli odišli, o postup sa bijú Rómovia

Malčice sú bez prehry na čele súťaže.

Nedeľa 21. novembra

Anti, kedy už konečne môžeme hrať?

Tréner zo Zlatých Klasov sa stará aj o deti z okolitých dedín


Prečítané: 3333x