Slávnejšou od nej bola iba prvá dáma USA. Legenda zažila aj krušné chvíle

BRATISLAVA. Sedemnásobná olympijská víťazka v gymnastike prišla v júni 2012 po dvadsiatich rokoch na Slovensko.

„Je to už veľmi dlho, čo som tu nebola. Vždy som tu rada súťažila. Cestovala som sem teraz s veľkou chuťou, na Slovensko nedám dopustiť," povedala vtedy Čáslavská, víťazka 34 pretekov svetového významu.

Najlepšia športovkyňa na svete za rok 1968 prišla do Bratislavy tesne po oslavách životného jubilea. Ich súčasťou bolo aj uvedenie celovečerného dokumentárneho filmu Věra 68 od režisérky Olgy Sommerovej.

Prišla usmiata, stále fešná a nekonečne láskavá po rozhovore o Anjeloch strážnych pre RTVS.

„Ten môj urobil zázrak, aj v ťažkých časoch optimisticky mával snehobielymi krídlami,“ opísala vo vete svoj životný príbeh legendárna gymnastka.

Pani Columbová

Ľudia jej tridsať rokov hovorili pani Columbová. „Šípili, že existujem, ale nespoznali ma. Boli to pekné roky. Povedala som si, čo som chcela, robila som si, čo som chcela," smiala sa.

Žila v malebných Černošiciach pri Prahe. Tam vzniklo jej pripodobnenie k manželke slávneho seriálového detektíva.

„Prišla som k lekárovi. Čakáreň bola na prasknutie plná. Pán doktor, ktorý, samozrejme, vedel, kto som, zavolal: Poďte prosím, pani Columbová. Chápajúci ľudia, asi spriaznení s mojím anjelom strážnym, mi pomohli dostať sa z ťažkej situácie."

Po Nežnej revolúcii bola šéfkou Československého olympijského výboru i poradkyňou prezidenta Václava Havla.

Hneď po Kennedyovej

Najprv sa stala najkrajšou ženou planéty pre Japoncov. Na olympiáde 1964 v Tokiu vyhrala tri zlaté.

Potom očarila Mexiko. Osudné Mexiko 1968, kde získala štyri zlaté. Na konci roka bola ocenená ako najlepšia športovkyňa sveta.

Bola druhou najpopulárnejšou ženou planéty po Jacqueline Kennedyovej.

Pre Čáslavskú to bola prelomová olympiáda. Protagonistke Pražskej jari 1968 a signatárke dokumentu Dvetisíc slov však po normalizácii ani svetová sláva nepomohla.

Upadala do zabudnutia.